Autor patrí k najvýznamnejším predstaviteľom ľavicovej avantgardy v medzivojnovom období. Bol aktívnym členom politickej komunistickej strany, býval v Prahe. Odmietal sa prispôsobiť schematickej poézii, bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu - kvôli tomu bol aj 10 rokov väznený. Vo svojej tvorbe zdôrazňoval najmä spoločenskú funkciu poézie.
Debutoval básnickou zbierkou Nedeľa, ktorá obsahuje 22 básní. Už samotný názov symbolizuje oddych, pokoj – koniec týždňa, sviatočný deň. Pre Novomeského bola každá báseň sviatkom. Čítanie jeho veršov prináša do života krásno, každodenne sa zaoberal jeho objavovaním. Zbierka je významným básnickým dielom slovenskej avantgardnej poézie 20-tych rokov, autor ňou podstatne prispel k zmene ideových a estetických súradníc poprevratovej slovenskej poézie. Vrcholí ňou etapa, ktorá sa označuje termínom proletárska poézia (autor bol komunistickým novinárom - revolučne ideové a politické stanovisko).
Zbierka je autentickým, čiže básnicky pravdivým dokumentom i výrazom jeho cítenia a prežívania „modernej doby“, ktorá bola dobou sociálnej nerovnosti, ľudskej tragiky, ale aj proletárskeho uvedomovania a revolučného protestu. Autor tu zaznamenal životný osud súčasne mnohých ľudí (napr. báseň Furko Mária – názov predstavuje skutočné meno slúžky), rozhodol sa „rozprávať smutne o radosti“ (napr. báseň Randezvous – O veselej tanečnici, ktorej chce básnik rozprávať smutne o radosti), ktorá sa rodí v srdciach a túžbach ľudí. V takomto svete sa o šťastí dajú písať balady (báseň Balada o šťastí), lebo človek môže snívať o šťastí len do tých čias, kým sám nezačne svet spoznávať.
Básne sú impresionisticky ladené a zdôraznil tu sociálne motívy, vyskytuje sa tu veľa symbolov, často používa metafory,... Základným motívom je šťaštie a jeho hľadanie. Z básní je cítiť poetistickú tematiku – radosť zo života v kontraste zdôrazňovania problémov, ako to bolo aj v básni Fiasko, ktorú som si vybrala a urobila analýzu. Sám autor túto báseň okomentoval názvom O Panne z vosku a mäsa. Tento názov sa nachádza v obsahu knihy, ktorú som prečítala. Báseň hovorí o sociálnych otázkach, o tom, že aj keď je niečo na povrchu pekné, no na druhej strane to môže byť ľahko nedostupné... Na základe takej jednoduchej veci, ako je figurína vo výklade obchodu (panna z vosku) – polemizoval nad zmyslom jej existencie v kontraste s jeho milou (panna z mäsa), čím naznačil a dokázal, že takto je to často krát aj v skutočnom živote, v mnoho vážnejších situáciách. V tom bol vlastne ukrytý skrytý odkaz tejto básne, a trvalo mi trošku dlhšie, kým som si to uvedomila. Páčilo sa mi, ako básnik postupoval, ako svoju milú spomenul až v 4.strofe, čo značí, že doposiaľ čitateľ nemohol chápať, prečo píše o figuríne... Nakoniec som bola šokovaná ako to dokonale porovnal, úplne detailne, a v závere som sa dozvedela, že figurína je za sklom (výklad v obchode), čiže nedostupná – milá nemôže získať šaty. Je to akýmsi preneseným významom aj do skutočnosti – v spoločnosti vládne nespravodlivosť, zdôrazňoval iróniu a fiasko v živote...
Analýza literárneho diela:
Ladislav Novomeský: Fiasko (zbierka Nedeľa)
Figúra z vosku vo výkladnej skrini
mŕtva je,
predsa má telo v šatách k plesu.
Figúre z vosku nohy k tancu zdreveneli,
ju na ples nikdy,
nikdy neponesú,
hoc šat má k plesu skvelý.
Figúra z vosku smiech má nanútený
a vlasy cudzie, telo chladné,
bujarý pohyb v jej ramenách neni.
A moja milá
tie šaty k plesu šila.
Iste ju pánboh k tancu stvoril
a ústa perlia jasný smiech,
je príjemná a milá,
aby s ňou človek prehovoril,
vlasy má hebké, vonné
a telo hodné objatia.
Aj by sme spolu v tanec išli,
len šaty k plesu nemá.
Ó, jako krásne by to bolo,
keby sme spolu išli v kolo,
keby sme zrástli v tanci, v bozku.
A našu cestu k žene z vosku
hatí len sklo,
mizerné sklo.
1. Tematický plán
Téma: Hlavnou myšlienkou je polemizovanie nad iróniou života – hoci sa básnikova milá živí šitím šiat, sama si ich nemôže dovoliť nosiť.
Námet: figurína verzus živá bytosť
Motív: sociálny – fiasko a irónia v živote: figurína a živá bytosť inšpiruje básnika polemizovať - nad zmyslom figuríny vo výklade v obchode, čo má šaty a nad smutným osudom jeho milej - žiali nad nesplnením možného tanca s ňou, lebo šaty nemá.
Obsah: (alebo - Čo chcel básnik básňou povedať?)
Lyrickým subjektom je básnikova milá, s ktorou by chcel ísť na ples tancovať, no nemôže, lebo jeho milá nemá šaty. Je z toho smutný, že sa to nestane. No rozmýšľa o tom, aké by to bolo krásne, ako by sa bozkávali. Kontrastne v básni spomína aj figurínu v obchode, ktorú nazýva ako „figúra z vosku“. Obviňuje ju z márnosti a zbytočnosti, lebo si uvedomuje, že pre ňu sú šaty neužitočné, no jeho milá by v nich mohla tancovať.
Z tohto princípu kontrastu a porovnávania vyplýva paradox, teda „fiasko“, čo je aj samotný názov básne.
1.strofa: Autor upozorňuje na to, že hoci je figurína, ktorá je vo výklade, mŕtva a tancovať nemôže, no má na sebe skvelé šaty (básnik ako keby nepriamo tvrdil, a pýtal sa – načo sú jej?).
2.strofa: Básnik sa zamýšľa nad zmyslom toho, prečo má figurína šaty - v nich predsa nikdy nebude môcť tancovať, lebo jej nohy sú drevené. Tento motív používa na zdôraznenie toho, že figúra je neživá.
3.strofa: Básnik ďalej stupňuje opis neživej figúry, jej fyzický vzhľad – všetko je na nej nepravé. Jej telo je chladné, smiech má len nanútený – nakreslený, gýčovitý. Vlasy sú cudzie – umelé, nie sú jej. Zdôrazňuje osud stavu statickosti figúry, ktorá sa nemôže pohybovať – „bujarý pohyb v jej ramenách neni.“ (10.verš)
4.strofa: Básnik prvýkrát spomenie druhý lyrický subjekt – jeho milú. Čitateľ sa tu dozvedá, že práve ona ušila tie šaty a akurát v tejto strofe môže vycítiť, kam bude básnik básňou mieriť.
5.strofa: Básnik svoju pozornosť presunul od neživej figuríny k živej žene - kvôli zdôrazneniu rozdielnosti. V básni, ktorá je celá založená na princípe kontrastu a porovnávania, autor práve začína vyzdvihovať vonkajšie, ako aj vnútorné vlastnosti milej – píše, že musela byť určite stvorená k tancu (13.verš). Na rozdiel od figúry je jej úsmev prirodzený - z jej úst ide jasný smiech. Je príjemná a milá, a nie chladná ako figúra z vosku. Cítiť vôňu a hebkosť jej vlasov, telo, ktoré sa dá objať...
6.strofa: Básnik smutne poznamenáva fakt, že by už aj išli spolu do tanca, no nemôžu, pretože milá nemá šaty.
7.strofa: Básnik uvažuje, rozmýšľa, rozjíma - necháva sa unášať svojimi predstavami tej krásnej neuskutočniteľnej situácie, ako by spolu tancovali, a ako by sa pobozkali...
8.strofa: Básnik čitateľovi odkrýva pointu – figurína, o ktorej celý čas hovorí, je len „žena z vosku“ za sklom v obchode. Hoci sa zdá, že im k ceste získaniu šiat bráni len to „mizerné sklo“, v skutočnosti symbolizuje oveľa väčšie prekážky oddeľujúce realitu od uskutočnenia snov.
2. Kompozičný plán
Báseň tvorí 8 strof, čo predstavuje 26 veršov. V druhej strofe je zvláštny grafický jav, kde 2.verš je načatý len do polovice a myšlienka je dokončená až v nasledujúcom verši – predchádza jej najprv medzera, ktorá je rovnako dlhá ako samotný 2.verš.
Básnik využil viazaný verš a náhodný rým.
3. Jazykový plán
Novomeský využil aj bohaté básnické prostriedky, no miestami sa vyjadruje aj veľmi jednoducho.
Príznakové jazykové prostriedky:
Básnik využil lexiku vyššieho aj stredného štýlu.
Vyšší štýl: figúra, hoc, šat, v kolo (básnické slová); ó (básnické zvolanie)
Stredný štýl: vosku, skrini, mŕtva, telo, plesu, nohy, tancu, smiech, vlasy, pohyb, ústa, človek, bozku, cestu, žene, sklo,... (hovorové slová)
Štylistické a rečnícke príznakové prostriedky:
Básnik použil nespisovné slová, príznačné pre básne (poetizmy): neni, jako
Trópy:
Metafory:
5. a 6.verš: ju na ples nikdy, nikdy neponesú
14.verš: a ústa perlia jasný smiech
23.verš: keby sme zrástli v tanci, v bozku
24. a 25.verš: A našu cestu k žene z vosku hatí len sklo
Personifikácie:
1., 2. a 3.verš: Figúra z vosku vo výkladnej skrini mŕtva je, predsa má telo v šatách k plesu.
4.verš: Figúre z vosku nohy k tancu zdreveneli
6.verš: (Figúra) hoc šat má k plesu skvelý.
8.verš: Figúra z vosku smiech má nanútený (+9. a 10.verš tiež)
Epitetá:
7.verš: hoc šat má k plesu skvelý. (inverzný slovosled)
8.verš: Figúra z vosku smiech má nanútený (inverzný slovosled)
9.verš: a vlasy cudzie, telo chladné (inverzný slovosled)
10.verš: bujarý pohyb v jej ramenách neni.
11.verš: A moja milá (inverzný slovosled)
14.verš: a ústa perlia jasný smiech
17.verš: vlasy má hebké, vonné (inverzný slovosled)
26.verš: mizerné sklo.
Figúry:
Epanastrofa:
5. a 6.verš (opakujúce sa slovo nikdy na konci 5. a začiatku 6.verša)
ju na ples nikdy,
nikdy neponesú,
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár