nás cúvajúcich do lásky
natoľko ukrývanej...
prichádzame k sebe v tme vytúženosťou lúča
vyhmatávame nepresné obrysy slov
brúsime diamant zadŕhavého jazyka
dotýkame sa v rannom svetle nežných rán
vidíme ich opalizujúci pulz
niet tváre, ktorá by k večeru nedozrievala zvnútra...
stojíme tlačiac sa k múru seba akoby navždy
nemáme iné telá, ktoré by si tu navykali za nás...
nikdy nedokončený text tela...
ústa nemé tesne vedľa iných úst
----------------------------------------------------------
© Mila Haugová: Prijatie (s menšími úpravami)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár