Celý príbeh sa začal ešte niekedy v januári, keď sme sa spoznali. Sisa a Kubo. Odvtedy sme si spolu stále písali, vonku sme boli tak často ako sa to len dalo. Vždy keď som bola s ním, bol to ten najkrajší pocit v mojom živote. Keď ma nežne držal za ruku, keď ma objal, keď ma pobozkal na krk a mňa to rozosmievalo. To všetko sú už len spomienky.
Potom som si zlomila nohu. Mne sa veľmi zle zrastajú kosti. Namiesto troch týždňov doma som bola doma skoro dva mesiace. Keď mi dali dolu sádru, prvá SMS-ka smerovala jemu. Už na druhý deň sme boli spolu zas v meste a užívali sme si vzájomnú lásku.
Od vtedy sme boli spolu vpodstate každý deň. Bozkávali sme sa pod borovicou, prechádzali sme sa po večeroch okolo jazera. Rozprávali sme sa o všetkom, hovorili sme dokonca o deťoch, o budúctnosti. Ja až tak ďaleko do budúcna nerozmýšlam. Vtej dobe som rozmyšlala hlavne nad koncom školského roka, o vysvedčení, o známkach.
A prišiel posledný deň školy. Nezdržali nás v škole moc dlho. Prišla som domov po hádke s mojou best kamoškou, a on bol na icq. Tak sme si začali písať. Zavolal ma von. Išla som ešte predtým za kamoškou do mesta. Potom za ním. Bolo to nádherné. Vôbec nič som nespoznala.
Ale od toho dňa sa veľmi zmenil. Zrazu sme sa nemali o čom baviť. Vôbec na mňa nemal čas. Tvrdil, že za to môžu rodičia. Ja som mu verila, pretože viem, že pred rokom mal nejaké problémy. Ale už mi vôbec nepísal. Pokým som mu ja nenapísala, tak on mne nenapísal.
Takto to išlo asi dva týždne. V jeden večer som sa však nudila a pozerala som si rôzne nicky na booome. Pozrela som si aj jeho nick. A mal v priateloch nejaku babu, ktorá sa mi zdala velmi povedomá. Pozrela som si ju a samozrejme aj jej album. A našla som tam niečo, čo som predýchavala asi tri dni. Bola tam jeho fotka s nápisom "milujam ťa". Skopírovala som si to ako dôkaz.
O niekoľko dní som mu napísala. Písali sme si a ja som sa ho pýtala či ma má rád a on samozrejme tvrdil že ma miluje najviac na svete. Ale ja som mala dôkaz, aj keď povedzme si úprimne,dalo by sa to nejak vysvetliť. Poslala som mu to a on mi od vtedy neodpísal.
Už sú to dva mesiace, a moje srdce ma stále bolí. Stále neviem veriť nejakému novému chalanovi. Vždy keď vidím nejaký romantický film, je mi do plaču, keď počúvam nejaku hudbu, kde sa hovorí o láske, je mi do plaču. Najradšej by som na všetko zabudla. Na celý tento vzťah. Ale bohužial to nejde. Ale viem, že sa s tým dá vyrovnať. Ale ako dlho mi bude trvať prejsť cez túto prekážku, tak to netuším...
PS: Milý Tomáš. Ak si budeš toto čítať, prosím skús to nevymazať a potom mi napísať TS, kde mi nadávaš že to nie je môj výtvor. Pretože ako som zistila, ja som ti dobrá len na to. Ale keď potrebujem tvoju pomoc, si ten posledný kto mi odpíše...
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
4
Ahoj ja viem ako sa cítiš..aj ja som sa tak pred pár týždňami cítila ...neboj sa ver iným chalanom každý nie je taký ako ten tvoj
Napíš svoj komentár
Ale táto fáza je najhoršia.. Prežívam niečo trošku podobné.