na tento účel slúži básnička táto.
Celé dni myslím ako sa odvďačiť tým,
čo vždy ma chránili pred všetkým zlým.
Keď mi najlepší priateľ odišiel zoškoly,
sotva som tušil kedy to prebolí.
Vtedy spoznal som v hĺbke tú jednu časť duše,
ktorú nestihli pošpiniť realizmu tuše.
Zitil som aj cez všetky pocity
a hoci som vedel že človek to vycíti,
že ja nemám srdce s DNA mojou,
že hruď mi je spojená tisícmi spojou,
ktoré netuším ako každý mi utkal,
...asi ten kto bol so mnou a mi nápady vnukal.
Cez všetky bolesti stvorené láskou,
cez nekonečné brodenie maminou vráskou.
Zažil som zážitky ktoré v srdci mi tlú,
čo vyvolajú radosť číru, či bolesť mdlú.
Zážitky jasné, cez prvú cigu,
a cez hudbu v daždi, ktorá nemala chybu.
Cez výmysly v škole a dejepisné hmmmkanie,
a nových priateľstiev nádherné tvorenie.
Keď som prvý krát oslovil najlepšieho priateľa,
nevedel som o tom že býva o tri domy vedľa.
Keď som chuť do hudby poriadne cítil,
kľučku konzervatória po prvé chytil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár