rozleje svetlo od Dunaja, po Tatry.
Najprv sa budia vtáky, divé zvery,
zakikiríka kohút, dieťa vykúka z dverí.
Zajac sa napcháva, však kto by nechcel?
Netopier po noci do skrýše vletel.
Hlboko v lese ďateľ si ťuká,
kukučka do rytmu veselo kuká.
Vietor si letí, s listmi sa hráva,
na poliach pod horou rastie si tráva.
Žaba rýchlo uniká, bocian k nej beží,
ryšavá mačka pod stromom leží.
Dozrieva ovocie, vzduch vonia medom,
kačice divoké letia si nebom.
Medveď si po horách mrzuto chodí,
volavka v močiaroch vodou sa brodí.
Také je Slovensko z hladiska prírody,
na tento kolobeh má svoje dôvody.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár