Sedela som na záhrade, vonku fúkal vietor a zároveň moje zimomriavky šteklilo všadeprítomné slnko. Pila som kávu a fajčila ďaľšiu marlborku... dym sa pomali rozplíval vo vzduchu a ja som otáčala stránky knihy.
Konečne pokoj mama s otcom šli k nejakému šarlatánovi, ktorého jediná liečebná metóda spočívala v každorannom žraní ,,jáhlové kaše". Keďže mama sa z toho tešila a mala pocit, že robí niečo pre seba s kľudom som ju do toho nútila lebo predsa pán Šarlatán povedal, že ak to do seba bude pučiť každé ráno schudne. Donútil ju si u ňho nakúpiť milión ,,účinných" prírodných všeliekov a každý deň musela piť dva litre vody s chlorofylom, ktorú som milosrdne nazvala žabí moč.
Veľmi mi vyhovoval, že som nachvíľu mohla byť sama. A tak som si tú cigu užívala ako malé dieťa lízatko. Ako keď je celé zalepené za ušami a mama nad ním kývne rukou, že aj tak sa ho neoplatí stále utierať.
Ja som mala v hlave iné veci. Moj milovaný ma požiadal presne pred týždňom o ruku. Romantika ako hovado. Sedela som na návšteve v base a on cez stol vzal moju ruku a povedal mi dátum. Nezmohla som sa ani na odpoveď len som mu dala ten najkrajší bozk aký som vtedy dokázala z mojho prekvapeného srdca darovať. Potom sme začali preberať rekonštrukciu nášho bytíku a ja som sa asi po 10 minútach nevnímania opýtala: To si myslel vážne, vážne...? Keď odpovedal áno, tak ja som mu konečne dokázala vykoktať svoje ÁNO.
Bolo mi nádherne... keď mi večer volal ja som akurát obdivovala malé ovečky, ktoré mali byť atrkaciou pre deti na jednom salaši. Bola som tam ja ďaľšie natešné deti Aj keď som sa snažila maskovať svoje nadšenie z ovečiek nešlo to. Rodičia tých detí na mňa pozerali akoby som zpadla z 12 poschodového paneláka postavila sa a kráčala akoby nič. No a čo ja som jednoducho taká. A okrem toho tie ovečky boli tak nádherné, že keby mohli aj oni by tam pišťali a chceli si ich pohladkať. Ale nemohli. Oni totiž boli dospelí. Tak kruto dospelí. Mohli sa tešiť len z výplaty a preplatku za elektrinu. Nič iné v ich postavení nebolo prípustné.
A tak som sa do telefónu tešila mojmu budúcemu manželovi z ovečiek a z toho, že to je moj budúci manžel.
Nejak sa mi to prepájala do nadpozemského víru krásy a na chvíľu som zas vedela, že svet je nádherný.
A vtedy mi mohli všetci vyliezť na hrb. Lebo práve ja som budúca manželka toho najúžasnejšieho, najkrajšieho a najlepšieho muža muža vo vesmíre.
Pomali sa ,,zletnievalo" a ja som mala postavené chlpy z tej nádhery ešte aj na uchu...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár