Kniha. Čo pre nás vlastne toto slovo znamená? Pre niekoho je to
učinný ,,vrah" času. Pre iného spôsob ako zabudnúť na veci okolo.
Keby som túto otazkú položila panej v predajni s oblečením možno
by odpovedala, že je to pre ňu druh prestíže.
No pre mňa je kniha niečo iné, niečo, čo vo mne vyvoláva pocity.
Pocity smútku, výhry, štastia, či účasti s dušou osoby vystupujúcej v kapitolách.
Kniha je sprostredkovateľom pocitov autora čitateľovi.
Kniha je spôsob autora vyrovnať sa z osudom či náhlou zmenou v jeho duši.
V tejto malej kôpke rozomletých stromov pomiešaných s farbivom
sa nachádza niečo o mnoho silnejšie a zaujímavejšie,
nachádzaju sa v nej myšlienky. Myšlienky, ktoré občas ani nechceme
alebo kvôli zabehnutým pravidlám morálky
nemôžeme vykričať svetu, no v knihe nemáme zákony a nezmyselné pravidlá
neni sú tu brány medzi prípustným, a tým čo nemá byť počuté.
Veci ktoré nás tažia môžeme slobodne nazvať pravými menami bez toho
aby na nás niekto neskôr ukázal prstom,
poprípade ich zašifrovať tak, aby ich našli len tí s otvorenými očami
a hlavne srdcom.
A presne preto čítam práve toto ma na knihe vzrušuje.
Nachádzam nenájduté,vidím to, čo nemá byť videné
a cítim práve to, čo ostatní nechcú prijímať.
Môžme sa snažiť tváriť ako tí, ktorí odkrývajú skryté významy,
môžme si nasadiť okuliare a upnúť aj posledný gombík pod krkom na košeli
a potom sa po tichu dusiť, môžme vyzerať zasvetene a predsa menej
rozumieť slovám ako bezdomovec prikrytý ustrížkami života.
Nestačí ak budeme bezducho čítať vety a vravieť koľko známych
autorov nám prešlo pod očami. Treba, aby nám tieto vety prechádzali hlavou,
dušou a srdcom. Treba aby sme sa vypli pred svetom, zastavili a nechali
naše vnútro pracovať, lebo len to nám môže poodhaliť podkontext viet,
slov a kapitol. Kapitol našich životov. Nechajme sa ovládnuť vetami ľudí,
ktorí pochopili podstatu bytia a snažme sa, aby ju pochopili aj tí,
ktorý prichádzajú po nás. Nebuďme skúpi a otvorme sa.
Nechajme prenikať vnútro tak, aby mohlo z kníh čerpať to, čo potrebuje.
Aby sme pochopili tajomstvá a využili ich.
Pred nejakým časom som sa sama nad knihami nezamýšľala,
možno som sama nechápala to, čo teraz píšem, možno sa to zmenilo
kvôli udalostiam okolo mňa. Možno ma ovplyvnil nejaký článok,
alebo som konečne nechala vyjsť niečo zo mňa a zapáčilo sa mi to.
Toto je už na každom z vás. Niektorí to pochopíte ako teenegeri,
iní na smrteľnej posteli, niektorí nestihnú nikdy. Pokúste sa začať
vnímať veci z kníh, pretože ak sa naučíte toto, naučíte sa aj vnímať svet.
Svet ako celok, taký aký je, ten svet, ktorý nás poteší, alebo nám niekedy ublíži.
Tak teda skúsme brať knihy ako posun k lepšiemu, ako devízi
pre lepšie zajtrajšky, pre zajtrajšky bez otáznikov pre zajtrajšky,
ktorým budeme rozumieť viac a viac.
Zamýšľajme sa nad knihami aby sme sa začali aj nad životom
veď na to sme boli stvorení.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lilushka19
4. 3.marca 2010 20:24
Počkaj,teraz sa pôjdem zamyslieť nad knihou.
Napíš svoj komentár