blízkym tak posledné zbohom dať,
no odrazu slov viac niet
a ani čas nebudem mať.
Štyri steny okolo mňa stoja,
mesiac z oblohy odchádza preč,
vojaci popravčej čaty zbroja,
z mojej hrude sa im stane terč.
Priznávam svoju vinu veľkú,
moje srdce nahlas plače,
zabila som lásku krehkú,
duša do prázdnoty skáče.
Rozsudok mi bol už určený,
idú si po mňa, kroky počujem,
do pušky bol náboj vložený,
od strachu sa až trasiem.
Čiernu šatku mi cez oči zaviazali,
po tvári sa trpké slzy kotúľajú,
na ruky ťažké okovy založili
a anjeli smrti moje meno volajú.
Ticho stojím na popravisku,
vojaci na mňa vystrelili,
zavreli tak života knížku
i moji démoni ma dolapili.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
3
* podpichne ju * mas depku cica?? ... ale basnicka je pekna, ved viem ake mas umelecke crievk velmi sa mi paci ... aj ista cierna knizka len tak dalej
4
A ja že čo mi je tá báseň taká povedomá a to som už čítala.. čierna knižka to mi niečo hovorí (A) aha .. ale veľmi hezká táto báseň naozaj
8
Soni , Naomka ti napísala na papier ? njn pekná báseň , zo mňa by niečo také nevyšlo ... ale kuštik deptajúce
9
nemala som depku...len ma kopala muza az ma pozadie bolelo.:p Ale dobre, nevycitam vam, ze si to myslite. Aj sestra sa ma pytala, ci nechcem nastivit psychiatra.
Napíš svoj komentár
škoda že vačšina básničiek na birdzi je so smutnou tematikou..čo tak napísať niečo optimistickejšie?