Cicusha: Prvé lásky sú tie najdlhšie...

Spolok drbnutých nostalgičiek so zlomeným srdcom (malo to síce iné slová, ale tie sú neprípustné, takže som to trošku poopravila). Založili sme tento spolok s mojou dobrou kamarátkou. Posledné dva dni sme preberali svoje prvé lásky, ako sme sa snažili z toho vyhrabať a ako sa nám to aj tak nepodarilo. A tak, keď som nad tým premýšľala už aj v posteli, ďaleko od rozhovoru, dospela som k tomu, že prvé lásky sú navždy. Možno viacerí z vás by povedali, že to je blbosť, že tá vaša trvala veľmi krátky čas. Aj tá moja trvala len krátko... až bolestne krátko. A predsa som sa dokázala „zaláskovať"... asi na celý život.
Mnoho ľudí má už za sebou tú prvú lásku. Ale nájdu sa aj takí, ktorí nemajú ani páru o čom to je. Prvé rande, prvý bozk, prvé milovanie... ani jedno z toho nemusí znamenať, že to je tá pravá prvá láska. Ani dlhé chodenie nemusí znamenať, že to je to „to pravé orechové". Niektorí len strácajú svoj čas zo strachu byť sám a jednoducho sa vykašlú na túžbu spoznať svoju pravú prvú lásku. Tí ktorí môžu povedať, že všetko vyššie spomínané sa im viaže s prvou láskou sú tí šťastnejší. Prvá láska nie je iná ako ostatné lásky. Teda skoro v ničom... Len v tom, prvýkrát niekomu poviete: „Ľúbim ťa!". Vo mne tá moja prvá láska vyvoláva akúsi túžbu mať časostroj, vrátiť sa tam, kde to začalo a zotrvať na tom bode čo najdlhšie aj napriek tomu, že ten druhý má svoje chyby (takisto aj ja), že náš vzťah mal svoje chyby. Aj po rokoch ma ide roztrhnúť od hnevu, že to nejde. Aj napriek tomu, že mi pripadá akoby od vtedy ubehli desaťročia, napriek tomu, že to bolo len tak krátke obdobie, neviem zabudnúť...
Mám to šťastie stretávať sa s ním a nazývať ho kamarátom. Alebo skôr nešťastie? To určite nie. Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby som sa s ním nestretávala. Aspoň občas. Už aj teraz mi je ľúto, že sa mi vzďaľuje, že akosi vypadávam z jeho života. Ale čo už? Človek musí prinášať aj nejaké obete a zmieriť sa s nimi. No čo z nášho priateľstva, keď mám v hlave len zmätok? Zo svojich citov, myšlienok, prianí, snov... mozog pracuje na plné obrátky a ja začínam byť popletená. Ako sa hovorí, „myslenie občas bolí". A ja by som dakedy brala vypnúť to... prestať rozmýšľať, prestať spomínať. Aspoň na chvíľku. Alebo by som skôr chcela, aby sa všetko to čo sa mi premáva hlavou stalo skutočnosťou? Srdce hovorí áno a mozog má zmätok.
Prvú lásku neodstránite vyháňaním duchov. Viem to. Pokúšala som sa o to veľmi hnusným a nechutným spôsobom, z ktorého mi je teraz akurát tak zle. Nestalo sa nič a namiesto vyhnania starých spomienok som ublížila sebe. Mám pocit akoby ma moje srdce ťahalo na dve strany. Mám priateľa a ľúbim ho. Ale nikdy to nebude ako to „tenkrát poprvé", ako keď som bola prvýkrát zamilovaná, ako keď som prvýkrát povedala „ľúbim ťa". Ale aspoň niečo viem určite. Priateľ na moju prvú lásku žiarli, ale ak by mi stál v tomto kamarátstve, nezniesla by som to. Veď je to moja pekná spomienka. Prvé lásky sú tie najdlhšie. Tá pravá prvá láska si vezme kúsok srdca a zostane tam diera, ktorá časom prestane krvácať, možno aj bolieť, ale nikdy sa už nezacelí. A mne tú moju dieru kamarátstvo s tou mojou prvou láskou aspoň prelepilo náplasťou...

Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

Prvé lásky sú tie najdlhšie...

6 komentov k blogu

Horúce!