..vojna..mier..

Miliardy ľudí na tejto zemi,
no kto spravodlivý ku mne je?
Človek mieni a trikát zmení.
Toto vy nazývate umenie?

Umenie klamstva a samej pretvárky.
Toto nezahŕňajú pravidlá etickej morálky.
Umenie sporov a večných bojov,
koľlko ľudí zabil si rukou svojou?

Žiadneho?Ako sa opovažuješ klamať veliteľa do očí?
On zabije teba,tvoj život hneď skončí.
Žiadneho.Hrdosť v očiach.
Moje ruky sa v krvi nikdy nenamočia.

Máš ty odvahu,vojak mladý,
my si s tebou vieme rady!
Tu máš!Zbraň do ruky,do terča mier.
Neopováž sa minúť určený cieľ!

Cieľ je človek.Ľudská bytosť.
A teraz má byť zabitá.
Vojak mieri..koľká drzosť!
Stlačiť spúšť ukazovákom odmieta.

Veliteľ zúri,je ohromený vojakovou odvahou.
Poslušne hlásim,bol to človek a ja zabiť som ho nemohol.
Uhni preč,ty mladá harpia!
Bez mihnutia oka človeka zabíja.

Neuvedomujúc si svoje ohavné činy,
neuvedomujúc,že človek zomrel bez príčiny,
neuvedomujúc,že sa vo vraždách zmieta,
svoju vinu urputne odmieta.

Po ľuďoch strieľa hlava nehlava.
Pozrie im do očí.Koľká odvaha!
Veliteľ vraví,sú to nepriatelia.
Tým pádom,naši ničitelia.

Až raz...

..keď veliteľ zabíjal ďalších,
mladších,starších,aj tých slabších,
keď ich zabíjal a strašne sa smial,
nie,nie,toto už prehnal!

Vojakovi došla trpezlivosť,
mal toho všetkého dosť.
Uniesol veliteľovu ženu Evu
a pištol priložil k jej čelu.

No čo to?Strach v očiach veliteľa?
A vojak...strieľa.
Veliteľ plače,oči si zakrýva,
potom pomaly,pomaly tvár odkrýva.

Stojí pred ním Eva,
jeho krásna žena.
Pozrie na vojaka,v jeho očiach výzva.
Krutosť a vraždy ho bezhlvo trýznia.

Odchádza z bojiska,bez cudzej pomoci.
Nikto si neuvedomí,že každí sú niekoho rodičia?
Vojna nikdy neskončí.
Každý jej dušu zapožičia.

Veliteľ sa mýlil.Čo,dobre počujem?
Z jeho úst,pre vojaka,jedno veľké ďakujem.
Ďakujem,vojak,že si ma ubrzdil.
Mal si pravdu.Každý je niečí príbuzní.

Keď veliteľ videl svoju ženu ako cieľ,
skončil vojnu a vyhlásil mier.
Žiadne smrte,beštiálne vraždy.
Bolo to tak.Bude aj navždy?

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu