Honba za slobodov

03:24-

Ticho, okolie prerušuje iba tichá hudba ktorá vychádza zo slúchatok z počítača, a smrad po cigaretách, Denis, tak sa volal , dospelý ale stále mladý chalan, jediný ktorý bol v tej malej izbe sedel a pil kávu, celé to bol veľmi nezvyčajné, mladý chalan fajčiaci, popritom ako pije kávu, a pol štvrtej ráno.
Vyzeral trošku nesvoj, kávu pil pomaly, a cigaretu ťahal jednu za druhou. Zrazu mu zazvonil telefón, na mobile mal napísane, Dávid, zdvihol to okamžite,
Denis : "Cerúz kámo"

Dávid : "Nazdar, počuj vieš za čo ti volám... že dosť sa to pomenilo, prišli typci z RTS a že by chceli dať nejaký panel... ale že chce to byť veľké... tak že či by sme to nedali aj my... (odmlka).... ja viem kurva že je to blbé... ale povedali že majú farbu všetko že to dáme spolu RTS a SEKTOR... čo ty na to?... "

Denis : "Kurva ja neviem, porozmýšľam, ale vieš že ja nerád robím veci na rýchlo... potrebujem to mať premyslené...."

Dávid : "Tak uvažuj, ale kurva rýchlo lebo som tam o chvíľu, akurát som v dolnom bloku, "

Denis : "Čože? no omg... to si mohol trochu skorej zavolať... by sme sa dohodli, "

Dávid : "No však v aute sa dohodneme ... nemusíš dávať, ideme veľkým autom, takže zmestíš sa... a vieš že by som bol rád kebyže ideš, potrebujem tam mať niekoho zo svojich, "

Denis : "Dobre dobre... tak idem... "

Koniec telefonátu, Denis bol po telefonáte dosť rozrušený, kto by nebol kebyže všetko čo si pripravoval sa zmenilo, išiel si teda do vedľajšej izby zobrať veci, bol oblečený v tmavej mikine ktoáý bola cela fľakatá zrejme od farby, a čierne teplákové nohavice, ako poslednú vec si zobral igeľitku ,bola plná farebných sprejov, už pri dverách sa zastavil, povedal "Toto nedopadne dobre, cítim to..." a vyšiel na chodbu okamžite len čo stúpil na chodbu sa otočil a naspäť sa hnal do bytu, "Kurvaaa.... " hnal sa k počítaču, vzal balíček cigariet a utekal von.
Cestou, po chodbe paneláku išiel radšej po schodoch, lebo tie výťahy boli už staré a posledné čo si prial bolo teraz ostať trčať v nejakom hlúpom výťahu, býval na 8 poschodí takže mu to trvalo dosť dlho, ale mal dobru kondíciu, takže to nebolo nič, už na konci jeho cesty po paneláku, v vchode pri dverách von si všimol jednu vec, v jeho vchode bolo pri poštových skrinkách niečo popísané, sprejom pravdaže, prizrel sa bližšie, a skúmal to, bolo to nečitateľne, a škaredé, prešiel prstom po farbe, bližšie sa pozrel na prsty, a potichu zašepotal " ty kúrva vyjebaná, počkaj keď ta niekedy stretnem, dúfam že ešte dnes v noci, ty zmrd," .
Ale ďalej sa tým nezaťažoval, vyšiel von, pre domom stál van, menšia dodávka pre 7 ľudí, bez toho aby sa zastavil alebo pozrel dnu, vošiel, zvuk posúvajúcej sa koľajničky dverí prerazil tichom celého sídliska, sadol si, a zavrel dvere, auto sa naštartovala začalo sa hýbať. A on sedel, sedel chvíľu bez toho aby niečo povedal, aj keď to bolo dosť ťažké, totiž dodávka bola tak urobená že zadný rad a stredný rad bol otočený oproti sebe. To mu nebránilo v tom aby sa pozeral na tmavé siluety ľudí bez toho aby niečo povedal, už to nedokázal držať v sebe,
"Kto to tak dojebal dneska? "

Dávid : "Sorry kámo ja viem že je to tvoja akcia dneska, ale pochop že takáto príležitosť sa ti nenaskytne každú chvíľu, kedy budeš mať ma šancu dať veľký chróm, cez niekoľko panelov? "

Denis : "Kurva! ja viem ... ale ty si už úplný retard? ... však sme mali popiči miesto, ktoré bolo riadne dobre, v noci tam nikto nikdy nebol... a mali sme to naplánované a aj dohodnuté... nechcem vedieť ako to dnes dopadne..."

Dávid : "Nebuc zasraný, to dáme ako nič, však sme štyria,"

Dovtedy sa ďalší dvaja neozívaly, rozprával len Denis a Dávid, Dávid : " toto sú chalani z RTS crew, potom ti ich predstavím, po akcii pôjdeme ku mne, mam nejaký "dohán" takže myslím že to bude lepšie" Denis nepovedal nič, iba dvihol ruku, na pozdrav, na jeho s právaní bolo cítiť že je nahnevaný, ďalšou cestou nikto nič nevravel, bolo absolútne ticho, Denisovi sa zdalo že tá cesta trvá večne. Auto išlo dosť rýchlo na to že to bol van, asi tak 110 Km/h a cesta bola úplne prázdna, a v aute nikto nič nevravel. Už cítil že už sa to blíži, inokedy nebol nikdy nervózny, ale dnes to bolo iné Denis bol puntičkár, alebo lepšie povedané mal rád keď veci bol v jeho rukách a všetko išlo tak ako má. ale dnes išiel úplne na slepo, polovicu ľudí ani nepoznal, ten jeden na koho sa mohol spoľahnúť vždy ho akurát dnes, trochu podrazil. Už boli v meste,
V tom začal Dávid hovoriť : "takže plán je takýto, títo dvaja," ukázal na chalanov ktorých Denis nepoznal, "si spravia svoje, dohodli sme sa že dáme RTS s SEKTOR. Takže počkáme kým si oni urobia svoj náčrt a potom sa pripojíme my, a k esku pripojíme -EKTOR, proste klasika, aby sme sa chápali jo? ... dobre, "
Auto zastavilo, Denis cítil že pri prechode z auta von vôbec necítil zimu, to bol znak toho že jeho adrenalín začal účinkovať, "Takže!" prerušil Dávid dosť rázne ale stále potichu,"tam je stena, cez deň ju vidno a v noci nie je osvetlená takže, cez ten kopček a tam to dáme, o.k?" Dávid ukázal na jednu stenu ktorá bola pomerne dosť vysoká mala približne 3metre a do šírky bola asi tak 15 metrov, chalani sa bez vyzvania pohli smerom k nej každý mal veľkú tašku plnú sprejov.
Ostali pri aute stáť už iba Denis a Dávid, Denis prehovoril : "kámo ty chalani, bojím sa že to dojebu, poznajú vôbec toto miesto? " pýtal sa, Dávid mu s úškrnom odpovedá : "Ale kde už, ty chalani sú sráči,vôbec to tu nepoznajú, ale povedali že ak im s tým pomôžeme tak že môžme spraviť tu stenu spoločne, a farbu platia oni, tak prečo nie?" Denis : "no tak to je popiči, fakt, ale nevadí, počuj ak by sa náhodou niečo pojebalo, tak vieš kde sa stretneme? " Dávid prikyvoval a vravel: "Jasné jasné, ako vždy aj Peťo by tam mal ísť ak by niečo, že? " Povedal hlasnejšie, nech cez otvorené dvere kufra počula aj šofér Peťo, Denis pokojnejším hlasom povedal : "no dobre, tak poďme na to..." Od vtedy adrenalín začal u Denisa pôsobiť naplno, rýchlo vybehli hore k ostaným chalanom, ty už mali čiernou farbou načrtnuté písmená, takže už sa pustili do vyfarbovania, neboli veľmi skúsený bolo to na nich vidieť, ich ťahy boli rýchle a chaotické, teda bol rad na Denisovi a Dávidovi, Denis dal Dávidovi sprej, ale on iba pokrútil hlavou a naznačil mu hlavou že ma ísť on, a povedal "Tvoja akcia," a usmial sa, Denis niečo zamrmlal, ale vtedy sa už nesústreďoval na nič iné, natiahol si rukavice, a začal.
Bolo to preňho ako návrat k droge po dlhotrvajúcich apsťákov, konečne cítil vôňu aerosólu, a vydeľ ten zázrak keď zanecháva jediným pohybom, dokonalú stopu, automaticky načrtol tvary písmen, pri éčku síce stúpil do diery a spadol, ale Dávid sa iba smial, a jemu to tiež prišlo veľmi smiešne , tak sa smial aj on, ale pokračoval ďalej, keď dokončil obťah, čo bola len krátka chvíľa, začali s vyfarbovaním. Bolo to presne to o čo im išlo, toto milovali asi najviac, keď človek vidí ako jedným pohybom ruky premieňa sivú stenu na farebnú, je to veľmi fascinujúci pohľad, každý z nás to tam zažíval, ale pritom bolo hrobové ticho, bolo počuť len tiché syčanie spreja, ktoré pridávalo na adrenalíne každému kto to videl, už mali celé vyfarbenie hotové, teraz prišla posledná časť, a to čierna to prenechal Dávidovi.
Aj keď to tak možno nevyzeralo, Denis a Dávid, boli veľmi dobrý priatelia, preto Denis nechal Dávida dokončiť to. Takže Denis iba stál obďaleč, a prizeral sa, tá doba počas ktorej to maľoval mi prišla tak dlhá až to nebolo možné, už to dokončoval. "Ty kámo vyzerá to popiči, dáme tam ešte tie taqy, a padáme," povedal Denis s úsmevom na tvary, prišiel k stene a napísal tam svoje meno potom sa pridal aj Dávid, obaja sa pozreli na seba, a podali si ruky. Obzreli sa na tých dvoch, aj keď chalani mali o mnoho kratšie slovo, stále to nedokončili. Zrazu, ako strela prerušila monotónne zvuky sprejov, zvuk Peťovej trúby, všetci sme sa zľakli, ale ostali sme tak stáť a smiať sa.
Ako nás vyľakal, brali sme to ako znamenie že máme pohnať tých dvoch, ale nie, Peťo naštartoval, a rýchlo odišiel, vtedy sme vedeli že je zle, bez rozmýšľania sme sa rozbehli, ty dvaja, tam ostali alebo utekali, Denis nevedel, vedel iba to že teraz musí kurva rýchlo utekať, utekal a utekal, za sebou videl modré svetlo ktoré znamenalo že na parkovisko kde ešte pre desiatimi minútami stáli oni dvaja, a smiali sa že ty dvaja sú lúzri, teraz stoja policajti a oni zdráhajú... utekajú ... niekto bežal za nimi, ale toľké množstvo adrenalínu zapríčinilo že v zlomku sekundy preskočili 1,5metra vysoký plot, a už boli za vodou.
Policajti zrejme nemali náladu utekať za nami. Len čo si Denis trošku ukľudnil, začal mu zvoniť telefón, to bolo dobré znamenie, nikto mu nikdy o štvrtej v noci nevolal, takže asi to bude Peťo, a aj bol, nedvihol.. iba ho zrušil, lebo vedel že im dal znamenie že je cesta voľna a majú ísť na dohodnuté miesto,
Dávid: "Ty kokot... tak toto ma dnes dostalo, ako je možne že nás našli, fuu... ale aspoň viem že už nie som najmladší , a muším prestať fajčiť nevládzem už ani behať... počúvaš ma? " otočil sa dozadu, : "to snáď nemyslíš vážne tak ja vravím že prestanem fajčiť a ty si akurát zapáliš? No mňa jebne... "

Denis nepovedal nič, iba podal cigu Dávidovi, ten si bez slova zobral a zapálil, a išli, Denis bol otrasený ešte stále sa mu triasli ruky, ale už bol pri tom mieste kde sa mali stretnúť, bol to koniec cesty kde bola otočka, pri vodárenskej budove, zastali tam, čakali, Denis prezvonil Peťa, a asi o 1 minútu Peťo prišiel aj z autom, zastal, nebolo to prekvapenie že auto bolo okrem Peťa prázdne, kde sú ty chalani? to nikto nevedel, a nikoho to ani netrápilo, nastúpili, sadli si a ako keby sa nič nestalo,
Peťo povedal, "tak čo kam ideme?"

Denis: "Ja nevime, moré dosť som z toho v piči, už sa nám to dlho nestalo, ja asi pôjdem domov,"

Dávid: "Som rád že to hovoríš lebo ani mne sa dajak nechce niekam ísť, "

Peťo: "No dobre seniori, vidím že to nie je ako bývalo, tak nič ideme domov, "

Celou cestou preberali ako a čo sa stalo, Peťo tvrdil že ty chalani nemali šancu že ich určite chytili lebo neboli veľmi vysoký takže ten plot aký bol na konci asi len veľmi ťažko mohli preskočiť, takže debata sa zvrtla hneď na to či o nás niečo ty chalani vedia, vysvitlo že nie, že Dávid sa im ani nepredstavil a ani Denisa nechcel predstaviť pred akciou, lebo ak by ich chytili, nevedeli by ich mená, takže by ich mohli len veľmi ťažko udať, to bolo dobré, Denisovi bolo tých chalanov trocha ľúto, ale koniec koncov, je to ich chyba že ich chytili, lebo Denisa a Dávida nechytili, a boli na tom rovnako,
Po krátkej dobe, ich Peťo vysadil pred jeho panelákom, Dávid býval iba o blok ďalej, takže išiel peši, chalani si podali ruku, a odišli. Denis bol od tej doby sám, vyšiel hore schodmi, vošiel do bytu, na stole našiel nedopitú kávu, a zapnutý počítač, sadol si tak ako sedel aj pred hodinou a pól, tu kávu už nepil, bola odporná a už aj tak nemal dôvod nespať, ale aj tak, zapol si internet a pozeral je niekto v takúto dobu na internete niekto? A bol prekvapený koľko ľudí, tak si zapol svoju obľúbenú stránku a začal písať :

3:24- Ticho, okolie prerušuje iba tichá hudba ktorá vychádza zo slúchatok z počítača, a smrad po cigaretách, Denis, tak sa volal , dospelý ale stále mladý chalan, jediný ktorý bol v tej malej izbe sedel a pil kávu,





takčo? prvý raz som pisal niečo normálne sorry za gramatycke chiby ...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu