V čarodejníckom svete.
Učila som sa v Rokforte. Jedla fazuľky každej chuti a zbierala kartičky z čokoládových žabiek. Hrala som metlobal, bola som stíhačka.
Všade tam som bola s Harrym, Ronom a Hermionou.
Bola som tam keď Harrymu došiel list o prijatí na Rokfort.
Bola som tam, keď ho zaradili do Chrabromilu,
keď hral svoj prvý metlobalový zápas.
Bola som tam s nimi, keď zachraňovali Kameň mudrcov.
Bola som tam, keď sa Dobby pokúšal zabrániť Harrymu dostať na Rokfort.
Bola som v Tajomnej komnate, keď Harry zabil Baziliska.
Bola som s nimi, keď sa báli Siriusa Blacka,
keď profesor Lupin učil Harryho vyčarovať patronusa,
keď sa to Harrymu podarilo.
Bola som tam, keď sa vrátili v čase a keď zachránili Siriusa,
keď odletel na Hrdozobcovi,
keď poslal Harrymu Blesk.
Bola som s nimi na Svetovom pohári v metlobale,
s Harrym som prechádzala Trojčarodejníckym turnajom.
Bola som tam, keď Cedrica zabili,
aj keď Voldemort povstal.
Bola som s Harrym, keď mu Voldemort liezol do hlavy,
keď s Ronom a Hermionou založili Dumbledorovu armádu,
keď išli na ministerstvo zachrániť Siriusa,
keď našli a rozbili proroctvo,
keď Sirius zomrel.
Bola som tam s Harrym, keď s Dumbledorom nazeral do minulosti Toma Riddla,
keď čítal knihu Polovičného princa,
keď hľadal medailón,
keď Dumbledora zabili.
Bola som tam s Harrym, Ronom a Hermionou, keď hľadali horcruxy,
keď sa vlámali na ministerstvo,
navštívili Lovegoodovcov,
keď išli do Godricovej úžľabiny,
keď ich chytili lapači,
keď zabili Dobbyho,
keď boli v Lastúrovom domčeku,
keď vykradli Gringottbanku,
keď sa vrátili do Rokfortu,
keď Voldemort zabil Snapea,
keď Harry odhalil jeho minulosť,
keď išiel na smrť,
keď znova uvidel rodičov, Siriusa a Remusa,
keď sa stretol s Dumbledorom,
keď sa stal pánom smrti.
Keď zomrel Remus, Tonksová, Fred a mnohí ďaľší.
Bola som tam keď zničili všetky hrocruxy, aj samotného Voldemorta.
Bola som tam s nimi aj o 19 rokov.
S Harrym, jeho ženou Ginny a ich tromi deťmi.
S Ronon, jeho ženou hermionou a ich dvoma deťmi.
Aj s Dracom, jeho ženou a synom.
A všetko sa skončilo 14. júla.
Preto ďakujem J. K. Rowlingovej, za to, že som tam všade mohla byť.
Ďakujem jej, lebo to ona napísala môj život.
Blog
Komentuj
20 komentov k blogu
1
nessiee
19. 7.júla 2011 17:59
bude mi to chýbať,ale asi začnem odznova a odznova čítať knihy
2
aj ja som tam bola ale tým, že je posledný film, to neskočilo, knihy sa dajú čítať vždy
3
ja som dnes začala čítať jednotku ale ten posledný film som ešte nevidela
4
pekne napisane =D prave som sa naladila na zajtrajsok, kedy sa to vsetko okolo HP skonci pre mna je mi to uprimen luto...pretoze tym davam poslednu bodku za mojim detsvom
5
hovoríš mi z duše...len tú vetu "všetko sa skončilo" by som vynechala...Harry bol,je aj bude
7
@overexcitedgirl naprosto súhlasím, ale potom už ostatní nebudú = nebudem môcť dávať svoju posadnutosť príliš najavo ( )
9
@cassie_15 ďakujem však v kine som polku filmu preplakala a keď boli akurát dáke tiché časti, bolo počuť, že plače skoro celé kino
11
@billiejean minimálne pre mňa navždy a naše zvieratá (nie že by ich bolo veľa) mi to budú ešte pripomínať, keďže každé svoje zviera sa volá, volalo, a si aj bude volať nejako z Harryho Pottera
13
úplná nostalgia na mňa prišla ako som si prečítala tento blog v utorok som na tom bola v kine, super to bolo, asi pôjdem znovu
14
@cookieboom ja som si dnes doobeda prečítala trojku a včera ráno som si pozrela na nete film ale stálo by to za to ísť naň aj do kina
15
@nothingspecial veď ja som tam bola dva razy - prvý raz pochopiteľne ešte 14. júla na 3D a as dabingom (to sme druhú polku filmu prerevali) a druhý raz sme tam išli, aby sme počuli ich originál hlasy milujem anglický prízvuk celý film sme sa rehotali, ale to už na nás celé kino kukalo, či nemáme záchvat
17
ja som to dneska ráno o trištvrte na štyri ráno dopozerala (stiahnuté, áno som socka nemám za čo ísť do kina a som asociál, nemám ani s kým) a na konci som revala jak malé decko a pritom sa hystericky smiala... áno viem, som psycho
18
@ohavnost úprimne ťa chápem a ani si vlastnenepamätám kedy som tak revala, jak pri tomto filme a neboj, na mňa nemáš
19
vieš a to som si ešte hovorila, že čo na tom všetci majú, keď pri tom revali... som si v pohode pozerala celý film, aj keď tam všetci umierali, ani to so mnou nepohlo a odrazu titulky a koniec so mnou fakt som sa nevedela zastaviť
Napíš svoj komentár