opona, hľadisko,
už to viem naisto...
náš svet je divadlo,
my sme len bábky,
chcel by som vedieť, kto nás tak trápi,
chcel by som odrezať tie kusy špagátu,
ktoré nás nútia hrať iným pre zábavu
všetci mi hovoria rob toto takto,
ja ale nechcem, nechcem žiť takto,
nechcem už viac, na týchto doskách,
hrať túto hru a byť len troska...
chcem vidieť napravo, na lavo tiež,
toto je takto... a prečo? ...mlč!!
keď sa ti nepáči, nechceme ťa už,
to povie režisér, to povie hľadisko...
...tak otvorme divadlo, otvorme oči,
nebuďme bábkami veď to nás nebaví,
vyleťme do sveta, roztiahnime krídla,
inak si nevšimneme ako sa svet mihá...
chcem vidieť svietiť slnko a nielen na kulisách,
prekazme to zlé, čo sa na nás divadlo chystá,
nebuďme len daľšou kvapkou v mori,
prečo tento svet tak strašne bolí...
pýtaju odpovede, sami sú otázkou,
či chceme byť ako oni, žit život s retiazkou,
s obojkom na krku, žit podľa pravítka,
nehľadať otázku, vraj nás sa to netýka...
keď obelia vlasy, urobia sa vrásky,
potom pochopíme, aký je život krátky,
vtedy je neskoro odchádzať z divadla,
cesta je pre starca už príliš kľukatá.
kým krídla máme, máme aj nádej,
nečakajme a poďme ďalej,
otázka znie: čo je v nás silnejšie?
hlas režiséra, či vôľa letieť ďalej?!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
deborah
5. 12.decembra 2008 22:29
ma to peknu myslienku, aj ked rymy... noo myslim, ze z hladiska rymov a celkovo basne by sa tam dalo toho este dost zlepsit..ale ja som prilis maly pan na dirigovanie... je to len moj skromny nazor... inak pekna
Napíš svoj komentár