prebudil sa básnik, mal krásny pocit,
a tak zobral pero a začal písať,
vravel si že čím má asi začať,
a tak písal nové slová na nové strany,
písal ako maliar kreslí stromy,
a ten maliar viac nevedel zastať,
v ich rukách začali svety vzrastať,
a v jednom vánku jedného z nich,
kvapla im farba čo mi vzala dych,
tá kvapka tou si pre mňa ty,
tak pochop, že bez teba nemôžem žiť,
v jedno ráno po krásnej hviezdnej noci,
som sa prebudil, mal som krásny pocit,
pocit pre ktorý sa oplatí žiť,
ktorý mi na púšti dovolil sa napiť,
tým pocitom, tou kvapkou si pre mňa ty,
to je to prečo ti nesiem kvety,
s tebou by mohol môj život zastať,
nech navždy len teba môžem objať,
v jedno ráno po krásnej hviezdnej noci,
som sa prebudil, už to nebol len pocit,
ty si tu somnou, no nechcem ťa budiť,
odvtedy viem že len pre teba chcem žiť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár