Zamilovane slnko a slecna s oranzovymi vlasmi

V krajine farebnych tienov,
a ruzoveho snehu,
zila jedna slecna,
na jazera brehu.

Ta slecna mala oranzove vlasy,
a oblecenie vtipne,
vyzerala presne ako,
ked cloveku prepne.

Kazde rano chodila,
prechadzat sa zdravo,
kazde rano pozerala,
ako slnko vychadzalo.

Slnko ju malo rado,
casto ju objimalo,
kvoli farbe vlasov,
necitilo sa tak samo.

Slnko to mava tazke,
ked je jedno jedine,
nic na tom nie je zvlastne,
ze tuzilo po zmene.

Naslo zmenu v zene,
a v oranzovych vlasoch,
vznikla laska osudova,
takehoto druhu prva.


Slnko kazde rano vyslo,
na breh jazera,
aby si tam naslo,
zenu co ho uz vyzera.

Prezili si horuce chvile,
plne ludskosti,
slnku keby nejake malo,
preniklo by to az do kostí.

Nic netrva vecne,
zivot cloveka uz vobec nie,
tak sa necudujte,
ze uz je po zene.

Vtedy prislo to
rano povestne,
ked slnko nezazrelo na brehu,
svoje ziena počestne.

Odvtedy ono beha,
hlada lasku stratenu,
kazdy den cely svet obehne
kusok po kusku.

Dakujme len laske,
laske doslova nebeskej,
za svoje zivoty a dni,
prezite na tejto planete.




*Venovane Miske,ktora cita vsetky moje vytvory...aby vedela ze viem pisat aj debiliny a nie len veci typu vazneho, ba priam az smutneho... a oranzova raz ovladne sveeeeet....hahahaaaa

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu