prázdy pohľad
Nikto sa nedozvedel
koho to bol odraz
Nebo z ametystu
vločky padajúce
kričala som na antikristu
že už je koniec
Miesto kde vietor nikdy nefúka
spadol tam list
šeptanie do ucha
nekonečne dlhý dopis
Prekrásna tvár
v očiach len žiaľ
V kostole znie
hlasné kázanie
Pátranie po tichu
ku koncu sa blíži
Zima udrela
vločky padajú
Smútok sa rozlieva
pod moje okno
Zaplavil ulice
a hlavne to moje ubolené srdce
Násilne vzaté
čo bolo moje
Klamstvo samé
nechaj si tie sľuby tvoje
Už toho bolo dosť
čo povedať
Možno raz
budem vedľa teba znovu stáť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nergaldiabolus
29. 10.októbra 2010 17:40
naďalej píš poéziu... ide ti to naozaj dobre je to krásne
Napíš svoj komentár