„Wou“. Na iné slová sa asi nezmôžem. Ten jeho úsmev a oči...Opretá o školskú stenu pozorujem nového žiaka. S nesmelým úsmevom sa premiestňuje do lavice vedľa spolužiaka. Nedá sa naňho nepozrieť a v tom sa pozrie on na mňa,usmeje sa. Vo mne sa vzbudia všetky prekrásne pocity. Ten je teda poriadne pekný.
Po škole som išla s kamoškou do mesta. Dali sme si horúcu čokoládu a poriadne porozprávali. O novom spolužiakovi som jej ešte nestihla povedať. Nechcem robiť unáhlené zábery. Všetko si radšej pomaličky a rozumne premyslím, čo jej poviem. Vždy jej trepnem nejakú kravinu a ona to potom rieši. Niekedy je to otravné. Nika ma vyprevadila len kúsok ďalej som kráčala po tmavej opustenej ulici sama.„Héj ty! Kráska! Poď sém,niečo pre teba máme“ Zmäteno sa obzerám po okolí kto na mňa vykrikuje. Zrazu sa niekto objaví predo mnou pritiahne si ma ku sebe a jazyk mi strčí do úst. Rýchlo ho odsotím. Opitý chalan spadne na zem a rozčúleno na mňa zazerá. „Michál póď sem a pomôž mi!“ Sledujem čo sa bude diať, na miesto toho aby som utekala. V diaľke zazriem aj inú osobu, ktorá sa k nám približuje, no to už ma dvaja neznámi ovalia fľašov od piva po hlave.
Pokračovanie nabudúce.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár