Niektoré pocity ťažko vyjadriť slovami, a keďže ani na hudobných nástrojoch hrať neviem, ostáva mi len tancovanie, avšak riziko zranenia mojej osoby a osôb stojacich navôkol pri pretavovaní emócií do "koordinovanej" mechanickej energie môjho tela by bolo privysoké. Nakoniec mi budú zase musieť postačiť slová tvoriace zložité vetné konštrukcie, po prečítaní ktorých si budete klásť otázku, o čom bol vôbec začiatok vety a či dáva v spojení s jej druhou polovicou logický a sémantický zmysel (vždy dáva). Stále dumajúc nad tým, akou formou podám prúd svojich neutíchajúcich neurónových výbojov, ktoré sa chcú prejaviť aj inde ako v limitujúcich priestoroch mozgu, zhasínam svetlo a dúfam, že Múza si na dnes obula obzvlášť špicaté topánky.











Žiaľ, neobula a ešte k tomu mi dala na dlhšiu dobu kopačky, síce iba obrazne, nie také reálne, dotyk ktorých na ľubovolnej časti môjho tela by pomohol privolať prívalovú vlnu ideí, aj keď to je tiež iba obrazne. V záplave nemravných myšlienok zatváram toto okno a klikám na záložku stránky s pohybujúcimi sa obrázkami, ktoré zapríčiňujú presun krvi z mozgu do tých nižších častí tela (a nohy to nie sú). Tak snáď na budúce.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár