Zamýšľať sa nad myšlienkou posledného tanca,
túžiť po odpustení.
Myslieť iba na to , čo človeka môže naplniť,
vediac , že nenávratno stalo sa jeho osudom.
Plače vo chvíľach samoty.

Po koľký krát sa už obzeral, nevšímajúc si okolitý svet,
túžil po stretnutí, o ktorom vedel, že nie je možné.
Neustále dúfal, že sa jeho osud môže zmeniť.

Krásne zvuky prírody, ako večný sprievodcovia životom,
ukazovali smer srdcu, ktoré už dávno pozná svoj údel.
Nikdy viac nepocítiť teplo,
navždy sa trasúc v kúte,
pomaly si počkať na vyslobodenie
z tohto raja plného prázdnych slov, úsmevov a krivdy.

 Blog
Komentuj
 fotka
ravenofdead  21. 9. 2007 11:44
neznasam vacsinu ludi.. neznasam usmevy a vysmechy klaunov v manezi, ked sa smaju, ze este stale zvieram svoju dusu, alebo aspon to, co z nej ostalo..
 fotka
bestia999  24. 9. 2007 21:55
ak sa ti nepaci tento raj okus peklo-uprimnosti....................

krasne pises...........
 fotka
elwen  25. 9. 2007 14:50
Pekne, pekne...mas naozaj zaujimave myslienky....
 fotka
recklesska  5. 11. 2007 23:00
 fotka
recklesska  5. 11. 2007 23:03
nemozno zmenit osud...
 fotka
elwen  15. 11. 2007 13:37
Ten posledny odsek je najkrajsi a velmi aspon mne pripomina tu atmosferu tej pesnicky co si mi posielal The fall of Nakkiel(Nakkiel has fallen)...
Napíš svoj komentár