Bolesť, ktorú slzami nevyplavíš.
Bolesť ako základný kameň duše,
duše, ktorú nemožno vymeniť.
Môcť tak zmeniť minulosť...
Ísť svojou cestou šťastia
a nikdy na ňu ani nepomyslieť.
Na večnú spoločníčku na ceste životom.
Oči vďaka nej už nežiaria,
nevidieť v nich už ten spaľujúci oheň vášne.

Tŕpnuc, či nádej ešte existuje,
plížiac sa temným lesom múk,
tajne hľadať svetlo, svoj cieľ.

Zmetené zmysly výkrikmi myšlienok,
Určujú bludný kruh ako údel.
Život rozplývajúci sa vo večnosti
už dávno stratil zmysel .
Zatratenie, mažúc posledné spomienky na krásu,
naberá úplne nový rozmer,
stávajúc sa vykúpením,
oddáva dušu napospas čiernej tme,
ktorá bude zdrojom bolesti,
vďaka ktorej bude posledný výdych,
výdychom trápenia a smútku.

 Blog
Komentuj
 fotka
armita  15. 9. 2007 00:01
Hm,ja neviem čo Ti mám na to povedať...naozaj...

Páči sa mi to... ...



"Tŕpnuc, či nádej ešte existuje,

plížiac sa temným lesom múk,

tajne hľadať svetlo, svoj cieľ."



...krása...som z toho mierne mimo...díky
 fotka
ravenofdead  21. 9. 2007 11:38
nadhera, kedze to citam od tvojej uplne prvej...zacinam byt unesena
Napíš svoj komentár