Lož odetá do špakmi spálenej kože,
to posledné, o čo by si chcel zakopnúť,
pomaly šíriaca sa do tvojich uší,
snaží sa zhodiť všetky múry našej lásky.

Obnažené srdce, vytrhnuté len pre teba,
ako dôkaz mojich citov, potichúčky prestáva biť.
Nedokázalo presvedčiť smrť aby odložila svoj príchod.
Zlo ničiace pravdu, zahaľuje všetko navôkol.

 Báseň
Komentuj
 fotka
zemina  24. 3. 2008 22:21
Kruté..smutné.. a ako vo veľa prípadoch, veľmi pravdivé.. láska, lož, zlo.. poznajú vôbec nejaké hranice?
 fotka
armita  6. 4. 2008 18:27
Smutné ...hm, neznášam klamstvo...



...ako inak, rada Ťa čítam... psst
 fotka
aroga  28. 12. 2008 17:23
pači...sa pustím asi aj do ďalších
Napíš svoj komentár