Cítim sa ako jazdec na koni rútiaci sa po zelenej pláni hustou hmlou, čo nedovoluje určit smer ani cieľ mojej cesty. Rútim sa rýchlo a nestíham si ani uvedomovať zmysel mojej prudkosti. Viem ,že mi nič nestojí v ceste, aj keď vidiet mi bolo uprené. Hmla zakalila moj zrak, cítim len dym, ktorý mi preniká nosom do plúc. Cválam bojiskom, na ktorom nie sú mŕtvi ani porazení, som tam iba ja a môj kôň, bezradne sa túlajúc hmlou. Jediná zbraň, ktorú mám na obranu,sú myšlienky. Myseľ obracia sa na smutné spomienky ,ktoré sú tak súčasné... Obrana pred sebou samím ,pred samo destrukciou zvanou samota. Srdce ako na podnose nosím v hrudi. Na,vytrhni ho a rozdup! Človek,ktorému ostal verný iba jeho kôň, dúfa v skoré ukončenie jeho bolesti. Bezvyznamný, ako ostatky popola, počká si na svoj slávny, hrdinský, rytiersky koniec.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
the.wall  21. 12. 2007 16:02
hmm, jednoznačne sa dá povedáť že toto je hodnotné dielo. A navyše mi to niečo pripomína...
2 
fotka
armita  6. 1. 2008 15:03
Dovol mi tú drzosť povedať ti,že Teba čítam najradšej...

...len neprestávaj písať...
3 
fotka
idea  24. 10. 2008 15:17
Zaujimave. Takto to vyzera, ked niekoho kopne muza. A poriadne.
Napíš svoj komentár