mučiac hrdlo,
neobzerajú sa za spúšťou,
čo zanechali za sebou.
Žeravé myšlienky,
ako pozostatky uhlia,
valia sa von ústami.
To duša už viac nevydržala,
ten žiar bolesti,
čo v nej zanechali ľudia.
Stvorenia bez citov.
Obyčajní, prostí
a predsa špinaví,
ako všetko navôkol.
Uvoľniť putá
a možno len môcť sa opäť nadýchnuť.
To stačilo by
a duša by prežila.
Znova by v nej všetci mohli opäť páliť svoje slová
pretože práve tie,
ubližujúc človeku ,
sú tak nevinné.
Bolesť šíriaca sa až do končekov prstov,
zasahujúc srdce ,
našla možnosť na únik.
Útočisko zvané duša
stalo sa jej údelom.
Nevedomky rastie v každom z nás.
Zahaľuje posledne iskry v očiach,
poslednú radosť unáša do diaľav.
Ubližuje nechtiac ,
spaľuje dušu myšlienkami....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Kedze som vcera uz nestihla precitat tvoj novy blog, tak aspon teraz....
Je to krasne, koniec koncom ako vsetky basne co si napisal, ked si pisal o tych svaroc a tej trpkosti tak mi to vela krat pripomina vsetko co prezivam a co preziva kazdy clovek, vies pisat o obycajnych citoch neobycajne krasne....aj ked je to vela krat smutne
Je to krasne, koniec koncom ako vsetky basne co si napisal, ked si pisal o tych svaroc a tej trpkosti tak mi to vela krat pripomina vsetko co prezivam a co preziva kazdy clovek, vies pisat o obycajnych citoch neobycajne krasne....aj ked je to vela krat smutne
Napíš svoj komentár
Vieš čo chceš vyjadriť,povedať...
Najkrajšie je na tom,že sa do toho vžijem...
...a má to taký spád...
Celkom rada by som Ťa ju chcela počuť "recitovať"