Pozerala som na monitor a zistila som, že hľadám cestu. Však prečo nie? Tak som si povedala, že moja cesta možno vedie cez blogy.

Popravde, prvy impulz k napisaniu blogu som dostala, keď mi macocha poslala mail s jednou básničkou, na ktorej som sa dobre pobavila. Dám ju na net, nech sa pobaví aj ten, čo ju nepozná, pomyslela som si. Ťukám, ťukám do klávesnice. Prvý odstavec hotový.

Keď ležať – tak pri slečne
Keď sex – tak bezpečne
Keď bozk – tak francúzsky
Keď robiť – tak na kúsky

Pohľad mi padol na červené pole s textom. Stálo tam Varovanie!. Čo ma má kto varovať. Písala som ďalej.

Keď baviť sa – tak do klubu
Keď vylepiť – tak na hubu
Keď plat – tak nemaly
Keď robiť – tak pomaly

Zdvihla som zrak od klavesnice aby som skontrolovala text. No môj pohľad opäť padol na Varovanie. Bolo asi dvakrát väčšie, ako predtým. Očami som preletela text a zadívala sa do svojho vnútra. Veď kto bude vedieť, odkiaľ to mám? Ale čo keď...

Keď bojovať – tak s obranou
Keď milovať – tak s ochranou
Keď zhrešiť – tak s kráskou
Keď zomrieť – tak s láskou

Dokončila som. Ešte letmý pohľad na gramatickú správnosť. Na prvý pohľad všetko v poriadku. No zrazu som si to všimla. Ako keby Birdz vedel, čo sa chystám spraviť. Pismená začali skákať po obrazovke ako šialené. Raz bolo slovo bozk hore, raz dole, inokedy zase zmizlo úplne. Samu seba som ukľudňovala tým, že sa mi to všetko iba zdá a že to je z nedostatku spánku. Chytila som myš do ruky očami naháňala kurzor po celej obrazovke. Uložiť. Konečne som trafila. Vôbec to nebolo ľahké. No to, čo mi najviac vyrazilo dych, ešte len prišlo.

Tma. Obrazovka sa z ničoho-nič vypla. Naskočili mi na chrbáte zimomriavky. No a teraz príde polícia a zavrú ťa do väzenia, pomylsela som si. No našťastie nie. Obrazovka sa opäť zapla a svietil na nej veľký nadpis Keď...

Neduchaprítomne som civela na tie tri písmená. Možno aj niekoľko minút. Neviem. Zmazať? Nezmazať? Zatočila sa mi hlava. O osude tohto blogu bolo rozhodnuté. Nerada sa totižto pohybujem mimo medze zákona. Strach mi to nedovolí. Zapríčinil, že tento blog tu už neuvidíte.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
johnysheek  31. 1. 2009 17:44
no vidis.. sa to celkom podarilo
len tak dalej..
 fotka
smejkap  31. 1. 2009 17:51
nie zle. dotoh
 fotka
neway  31. 1. 2009 18:52
totaaalneho rebela tu mame
 fotka
samsonik  31. 1. 2009 19:51
chvaaalim.. pekny zaciatok, dobra formulacia viet.. ideeeees
 fotka
ena233  31. 1. 2009 21:47
strach je dobrý...
 fotka
jogurtovakultura  1. 2. 2009 08:16
súhlasím s tým, že strach je špičková emócia. a od teba sa teším na další blog, tento si zvládla aj za bojových podmienok
 fotka
flascha  1. 2. 2009 16:17
ocividny delikvent
Napíš svoj komentár