Vzostupy a pády alebo pivnica, hromozvod, míny, klzisko, splnené sny a šupa na nos

Pre zmenu streda, ale scela významná...šak posledný deň ďalšieho pre niekoho celkom plodného roku (hlbšie sa nevyjadrujem).Počasie sa vydarilo. Fúkal príjemný severný vetrík rýchlosťou cca 250 m/s. My sme sa pohybovali rýchlosťou 5km/h bo jedna moja nemenovaná spoločníčka si musela vyskúšať štekle. Teplota vzduchu -25°C dotyková teplota – 50°C. Takže mi fajne zaliezlo za nechty a mykalo mi nervami v prstoch.

Samozrejme jak sme došli šecko obsadené tak sa nám ušiel naj flek hneď pred pultom ako malo to aj nejaké tie výhody Miši sa hneď zaľúbil starý vlasatý barman. Asi som sklamala Trišu bo som odmietala piť poldecáky do dna. Jej bolo ľahko, keď nepila pol roka a potrebovala sa zúfalo nadrúzgať.

Tak šlo poldeci po poldeci sprevádzané šialenými prípitkami za duševný pokoj, na sex, na zrelých mužov, na sex, na nevhodné dôvernosti, na sex, na splnenie nesplnených snov, ktoré neodporujú Trišinym mravným zákonom( uf som myslela, že si to nezapamätám), na sex, na nekonečný orgazmus a zas na Sex( že Šiša a já som ako nymfa )

Triša si všimla týpka čo podľa nej vyzeral ako Sirius Black , tak som jej s ním dohodla rande pri bare. Dosť neskoro som bola upozornená nato , že týpek mám psychopatickú, agresívnu, sfetenú frajerku ....tak sme mali Veľkú noc rinčanie skla na Silváča.

Ešte som sa zrejme o tom nezmienila ale oficiálne sme boli vlastne na koncerte. Tak musím spomenúť , že sme sa trocha jašili pri pódiu. V dôsledku toho neviem dnes otáčať hlavou tak sa musím otočiť vždy celým telom. Pevne verím, že do zajtra sa to zlepší.

Pred polnocou sme zdrhli von na námestie. Chceli sme vidieť tie vecičky čo tak svietia na oblohe. Cestou sa Triši roztreskol mobil na zemi(mrzí ma to) ,ale ho celkom slušne poskladala až nato, že pamäťovka ostala zrejme na chodníku. Jej nešťastie však pokračovalo ďalej.....potom ako na ňu spáchali atentát a dali jej pod nohu nášľapnú mínu som jej ece vyžrala tvarohový pohár bo mi 2 nezdravé hamburgery nestačili.

Po návrate do pivnice sme sa dozvedeli celkom úsmevný novoročný príbeh. Šiši sa skoro splnil jej príptok, no skončilo to len opretím o hromozvod a holým zadkom. Ale tak jak Nový rok , tak po celý rok...možno aj tento bude plodný.....

Najhoršie pre mňa bolo, že okolo jednej sme už nemali čo robiť , tak sme si krátili čas detskými riekankami a rôznymi jazykolamami. Mne šlo najlepšie akafuka funda luka funda káva kevenduka ak fuk fundaluk funda káva kevenduk ......

O 4tej nás vykopli jak psy do mrazu. Tak sme sa pomaly kĺzali na stanicu. Cestou sme stretli talianskych mafiánov, ktorý obchodovali s bielym mäsom a Triša im cela predať Šišu. Tá sa na úteku pred nimi rozpleskla na chodníku... ( sryy musela som to zverejniť)

Na stanici sme mali ece tak pol hoďku čistého času. Tak sme to zaparkovali za takú búdku, zapálili sme poslednú cigaretu, spievali, skackali.....verejne som prehlásila, že odteraz nepijem alkohol, nefajčím, nehreším, nepľujem a negrgám na verejnosti, nehovorím o hovnách a som slušná. Je toho dosť , tak mi držte palce.....

Cesta busom bola asi najzábavnejšia. Triši vydali v ojrách a ja som jej závidela bo som VIP a ja za cestovné neplatím. Šiša sa za našu hlučnosť dosť hanbila tak sa učupila na sedadle pred nami. Celú cestu som si spievala o svojom rockenrolovom ájdolovi Denverovi...kto ho nepozná nech sa hanbí!!!!!! Mali sme za sebou ťažkú noc, tak sa nečudujem , že sa Triša vydrbala medzi sedadlá keď sme vystupovali a musela som ju zbierať.

Opäť som jej raz závidela, bo ona si už mohla ísť ľahnúť do postele a mňa ece čakala strastiplná cesta domov. Samozrejme keď bývam tam de sa vrany otáčajú. Ďalšiu polhodinu som mrzla na busovej zástavke. Keď som konečne dorazila do mega city kde bývam ešte bola tma. No len čo som urobila 10 krokov zhasli sa pouličné lampy. Fajn šak šetrime. Kým som vyšlapala až na kopec de stojí naša chalúpka už nebola až taká tma ,ale bola som neskutočne unavená a nevedela som sa dočkať svojej postele.

No nemilé prekvapenie. Z bezpečnostných dôvodov mám izbu na kľúč, ale keď som odchádzala nehala som kľúč v zámke. A to som nemala robiť. Môj brat zrejme riadne nadrúzganý zakotvil v mojej izbe a dokonca zamkol!!!! Tak som sa pokúsila vyraziť dvere pričom som si zlomila ruku. A keď sa konečne zobudil na ten rachot a otvoril dvere, tak mi ece dal jednu na nos a potom z nás bola kopa rúk a nôh na zemi čo musela mamka rozdelovať.

Až na všetky útrapy do bol celkom veselý posledný a prvý deň dvoch rokov....ale o rok som doma pod dekou!!!!!!!

Šecko hore napísané je pravdivé!!!

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

38 komentov k blogu