Zobudila som sa s pocitom,sakra..nemám hlas..
nie,nežúrovala som,ani som na nikoho intenzívne nekričala..
len som prechladla..
včera som šla spať o 22,čo som nešla spať,ale doslova padla mŕtva do postele..a keďže 22 hodín je dosť skoro na moje pomery,keďže inokedy už kvôli škole chodievam zvyčajne spávať o jednej,druhej..resp.aj o tretej..
ale späť k veci bola som v tom,že vstanem skôr a pôjdem si robiť úlohy na pondelok,lebo musím napísať transkripciu na angličtinu, 4strany A4..a to teda vôbec nie je sranda,ono sa to možno zdá..ale nie,nie je..

ale nakoniec som sa dokopala k tomu,aby som vstala o pol 11...
nasledoval chripkoidný rituál,t.j. uvariť si 1,5 litra čaju a zaliať ním všetkých tých kamarátov,ktorí mi podľa nehorázne presevdčivých reklám majú pomôcť..
pri poslednom (siedmom) lieku ma až striaslo..taký bol odporný
hlas mi aj tak neprišiel v ústrety,tak som komunikovala s každým štýlom
eehm eehm..(tj rozkašliavanie hlasu..)a potom,ak nechceš nič podstatné,významné,či fakt dôležité,neotravuj..
teda som mala,našťastie,na asi 3 hodiny pokoj...

a potom mi zavolal kamarát s tým,že mal včera meniny a dnes ich oslavuje v nitre,keďže bol v bratislave..ja mu na to,ale ja nemám hlas...on,že počujem,ale nevadí..
tak ma vytiahol von..čiže z transkripcie som mala akurát tak prvých 20riadkov..
čakám si na autobus stojac na zastávke o 14.58,ktorý má odchod 15.02..
15.00..nič..zvyčajne 15.00 chodí..ale veď má ešte dve minúty..
15.02..nič..15.08..nič..15.11..nič...15.20..nič..
tak som sa otočila a šla domov,našťastie mi šiel bus o 15.48 (ktorý inak potom šiel 15.55..).

ale to som prežila,vystúpila som na zastávke,prešla sa po pešej,dúfajúc,že už prichádzajú tie vianoce,tak hádam budú aj cez sobotu otvorené dáke obchodíky..neboli..tak som trochu podráždená usilovne zakrývala svoje ústa šálom,nech sa mi do nich dostane čo najmenej toho studeného a špinavého z okolia..v tescu som kúpila merci pre kamoša a dáke džúsy pre babku,ktorú som ešte šla pozrieť do nemocnice pred stretnutím s tým chalanom..

doma mi bolo povedané,ako sa dostanem na oddelenie,kde je babka..
teda som šla ich navigáciou..a dopadlo to tak,že som prešla 1/4 nemocničného areálu..
tak som to stočila na vrátnicu,kde mi teta vrátnička s milým úsmevom na tvári oznámila,že je tu prvý deň,že nevie..
ale potom rýchlo zavolala dákej kolegyni a vraj druhá ulička vľavo..
potešila som sa,že juch..hádam to bude dôveryhodnejšie ako tá navigácia mojich rodičov..
odbočila som vľavo,a keďže mi moja mama vravela,že tá budova je napravo, všímala som si iba pravú stranu..
a jediné ,čo bolo na pravej strane,bola psychiatrická klinika..tak som si opäť intenzívnejšie z nervozity prikrývala ústa šálom a kráčala ďalej po nemocničnom areáli..až som konečne našla dákeho kamaráta v bielom,či to bol doktor,ošetrovateľ,neviem..mal brutálne dioptrie,také tie odpudzujúce,ale keďže sa mi ponúkol,že mi to presne ukáže,on ma zaviedol rovno na to oddelenie,čiže ho mám rada..
babka(už predsa len v pokročilom veku)každú chvíľu zabúdala na to spred 20sekúnd..

dorazila ma babka na vedľajšej posteli s výrokom,to nevadí..to také staré babizne ako sú oni,to je už u nich rovnaké...už len trepú..a blbnú..
ja ešte taká nie som..áále aj na mňa to príde..neboj sa!!aj na teba..ako..hehe

o 17.45 mi zavolal kamarát-Andrej,že ho asi zabijem,lebo on ešte len sedí v električke smerom na internát,že sa musí pobaliť a až potom ísť do nitry..ale on to stíha,tak mi zavolá..

tak som ja zavolala mojej kamoške(je známa svojou nehoráznou,a asi nikdy nekončiacou nedochvíľnosťou),ktorá je fakt,že naj kamoška,ona aj keby umiera,aj vtedy pôjde somnou von..
dnes som ju napríklad vyslobodila spod pazúrov knihy práva..dohodli sme sa o 15minút pri tescu..pri mojom kroku som sa tam dostala za 4minúty,ale viem ako jej všetko trvá,tak,že jej dám čas..
medzitým som behla do tesca..mala som strašnú chuť na paprikové chipsy..

tie som nejak šikovne celé sama spratala,čo som sa čudovala,ale stihla som to akurát do limitu 15 minút..a Lenky nikde..
tak nič nové..ale keď meškala daľších 10 minút,čo býva od tesca 3minúty rýchlej chôdze,zavolala som jej,a žejej mám ísť oproti ,už vychádza z domu,je nalíčená,obutá,všetko..
jasné..išla som jej oproti ..až tak oproti,že rovno pred dvere jej domu..

šli sme na pešiu,ona si nechcela ísť nikam sadnúť,lebo prefajčené priestory by jej nerobili dobre na ,ešte stále neutíchajúcu, opicu..
najlepšia alternatíva bola teda vianočné mestečko..
opäť sme dospeli k názoru,že všetko opäť zdraželo..či punč,čaj,alebo cigánska..všetko..a tiež fakt,že je to každoročne sa opakujúce..
nič nové,ale stálo je to také vianočné,čiže ani nie milé..ale také..má to prosto svoje čar
skončili sme s cigánskou a jedným(mojim)vééľmi horúcim čajom,až tak horúcim,že znetvoril umelohmotný pohárik...
počas jedenia som postretala toľko nových párikov,čo sa bývalí spolužiaci dali dokopy,alebo môj bývalý "idol" s nehorázne škaredou frajerkou...a tak..a vtedy mi zavolal Andrej..bolo 18.50..že on príde až 20.30 do nitry...problém bol v tom,ze mne šiel 20.15 posledný bus,tak teda,že nič dnes..

Lenka sa najprv zhrozila,že ešte vyše hodiny somnoum,keď sa má učiť práo..ale potom pozrela na merci v mojej ruke,oči jej zasvietili a bolo..
kúpili sme si horúcu čokoládu,máčali do nej merci čokoládky a tlačili do seba najviac,ako sa dalo..ale natlačili sme iba polovicu
ešte sme sa vrátili raz medzi stánky a kúpili si čaj..pre zmenu oveľa menej horúci ale zas na druhej strane nechutne presladený..
poohovárali sme ešte chlapov,školu..že ako veľa nám tam toho dávajú..a rozdelili sa..ona domov ,ja na bus..

v buse mi ešte volal andrej s tým,že sorry..a,že je už v nitre..a že zavolá chalanov von,ide oslavovať a baliť baby..
tak som mu dopriala čo najviac..nech sa má dobre,ja idem vyležať hrdlo aj všeobecne chorý pocit..
irónia bola,keď som si zmerala teplotu novým digitálnym teplomerom..a po šiestich pokusoch boli výsledky asi takéto ..35,4...35,6....35,9...36,1..najviac ma však dorazilo číslo 33,2..
ako čakala som minimálne 37,5..ale nevadí..hlavne,že sme zdraví..a vôbec nie je 23.53 a z mojej fonetiky nič..

btw kto si to prečítal celé,tak mu fakt gratulujem..mala som dáku tu chvíľku,že áá..rozpíšem sa...keď už ,tak poriadne
a vzhľadom na fakt,že som a predchvíľou takmer udusila,čo som toľko kašľala,idem si spraviť čaj a jesť veľa medu.. posledné zmeranie teploty..36,5..konečne .. reálnejšie...

 Blog
Komentuj
 fotka
hellium  2. 12. 2007 00:07
no, ale tak nakoniec to nebolo až také zlé...

pekny blog
 fotka
transplantovana  2. 12. 2007 02:14
jaaj trapka a nestrela si bubenika?? aj ja chcem ist do nitry!!! na hawaii a za bubemikom vidim, ze sa venuješ učeniu tak intenzivne ako ja skusky za dverami dokelu stahujem sa zajtra, vies tak ked budem velka blavacka,a najde sa cas, spis u mna, ideme na nejaky koncert okeeej?? okeej a nedas mi ten teplomer??
Napíš svoj komentár