tá tvoja je ešte v poriadku. všade prevládajúce emotikony zasiahli aj biele šálky s červenými bodkami. a keď si mi včera do nej nalial kakao, tak sa na jej dne mi po častiach objavoval okrúhly ksicht s ironickým úškrnom. a potom som si zapálila, aj keď podľa teba cigareta po kakau nechutí. mne nevadila. len ma jej dym zahalil do myšlienok. ako som sa včera ráno zobudila, nahla sa z okna a cítila vo vzduchu jeseň.
nostalgia, tá minulosť, tie spomienky, náhla apatia a ty.
nový pocit. nenávisť. a ja som ostala ako prikovaná. keď som potom hľadela na telefón. sedela som na balkóne a s divnými pocitmi, áno, tými novými, hľadela stále na telefón.
ťažko povedať, či sú trvácne. a či sú vôbec dobré. moje pocity. večne sa menia, tragédkovia. keby sa striedajú častejšie. takto prichádzajú len občas. to ma nezachráni.
chytám sa slamky. ty, ty vieš, že to je nič. aj keď by som sa hlúpo mohla spoliehať, že sa v tej rieke, v ktorej ma topíš, zachránim. ja sa ale chytám tvojej ruky, ktorá ma, asi neúmyselne, ešte viac tlačí pod vodu. na chvíľu sa vynorím a nadýchnem. a stále sa držím tvojej ruky. spamätám sa, že som vlastne v tvojej izbe. a ty ma držíš za ruku. tak ju len stisnem, s nádejou. lebo sa chytám aj slamky. ja ešte vydržím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár