Veľa udalostí ma poslednou dobou núti zamyslieť sa reálne nad životom a tým ako ho chcem prežiť. Nie je to len školou a štúdiom v blízkej budúcnosti je to skôr o tom nutkavom pocite nájsť svoje miesto, zmysel toho čo robím. Myslím, že najskôr sa treba zamyslieť. Ale nie nad svojimi schopnosťami a reálnymi možnosťami čo by som mohla robiť, na čo mám, kde by ma mohli zobrať, prijať, platiť.. Prvotná myšlienka by mala patriť tomu, čo naozaj chcem, k čomu ma to ťahá bez ohľadu na všetky okolnosti. Až potom zvážiť možnosti ako sa k tomu dostať. Že nič nie je nemožné? Tak to nie je pravda, je veľa vecí čo sa nedajú, ale o čom to je, keď to ani neskúsim? Strach je na mieste, ale ako ste to už určite veľakrát čítali, odvaha nie je nemať strach, ale mať strach a predsa ísť do toho. Trochu gýčové, ale pravdivé. Čo budem teda robiť? Pôjdem na výšku, z ktorej by som mohla získať dobrú prácu, ktorú pravdepodobne nedostanem, tak zoberiem prvú čo sa naskytne aby som mala z čoho vyžiť a platiť účty, niekde medzitým porodím dve deti môjmu budúcemu exmanželovi, kúpim byt, ktorý budú musieť splácať ešte deti mojich detí, keď budú mať moje typické Slovenské gény a zomriem s myšlienkou, že môj úbohý život bol krásny lebo som ho úplne premrhala? Nie, nechcem byť ani prezidentkou asociácie na ochranu hladujúcich v Afrike, šteniatok na ulici, týraných detí a žien, samovrahov, ľudí s rakovinou, prírodných katastrof a ochrany prírody. Aj keď to by aspoň nejaký zmysel malo. Nech ide život kamkoľvek, nech sú naše sny akékoľvek, každý chceme jedno a to zapadnúť. Nájsť to jedno malé miesto, ktoré bude naším domovom. Ale bez hľadania to nepôjde. Takže mi je jedno ak budem medzitým trčať v Hume v Chorvátsku a oberať tam jablká za večeru a nocľah. Ak ma to privedie na to jedno miesto, ktoré sa stane mojím domovom tak to urobím. A ak nie, predsa si vždy môžem zariadiť budúcnosť na Slovensku v práci s priemernou mzdou a dožiť svoj život u susedky na kávičke nadávajúc na všetko okolo seba. Ide o to nevzdať to hneď na začiatku so strachom a slovami “inak to nejde“. Pretože VŽDY to ide inak, stačí vziať veci, zarobené peniaze a odvahu a nájsť kde naozaj patríme.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
