,,Povedz mi, aké to je, keď tvoje srdce chradne? Bolí to?" Prerezal ticho v miestnosti svojím naliehaním. ,,Psst," umlčala ho a pomaly predierala prsty popod perinu. Chcel oponovať, ale myseľ mu zatemnila tlakom na jeho penise. V sekunde zabudol na meno svojej mamy, nieto na hádku, ktorú sa chystal načať. "Ja....ja....myslím to kurva vážne....ja...." Akonáhle pocítil teplo jej jazyka krúžiac okolo jeho nahromadenej krvi, na viac sa nezmohol. Začala sa chichotať. Jednoducho ju bavilo trápiť ho, bol tak dokonale bezbranný voči jej osobe až nestranného pozorovateľa z toho bolela duša. Zamilovaný hlupák. Nič viac, nič menej. Len jeden z miliárd. ,,Prestaň sa na mne smiať, mám toho dosť," skríkol a odkopol ju od seba. Zasvietila svetlo a pobavene na neho vypliešťala oči utierajúc si ústa opakom rúk. ,,Ty si ma práve naozaj zhodil z postele, keď som ti robila fajku?" Vyskočil a nahý začal pochodovať po izbe habkajúc: ,,prečo nemôžeš byť normálna? Prečo prekristaboha nemôžeš byť ako ostatné ženy? Nevykašľať sa na školu, na prácu, to sa naozaj nehanbíš za to, čo robíš?" Pozrel na ňu vyčítavo, ,,máš cez tridsať rokov a nevieš nič iné ako uspokojiť muža. Teda prepáč, špeciálnych klientov, ako ich s obľubou nazývaš. Moja chyba. Kedy sa preboha postavíš na nohy? Vieš, ja tu nebudem na teba čakať večne ako taký hlupák, aj ja som človek, mám city a..." vypúšťal zo seba výbuch frustrácie nahromadenej po týždňoch zapierania samého seba kvôli jednej žene a naivnej predstave. ,,...čo to tam dopekla čarbeš, nestojím ti ani za to aby si si ma vypočula? Ja ťa prosím preboha Lily," odmlčal sa a spadol na kolená, ,,hovor so mnou prosím, toto mi nerob, ja... bez teba som nikto" pomaly začal vzlykať so sklonenou hlavou. ,,Tak niečo preboha povedz..." Znel tak zúfalo. Obliekla si nohavice, z vešiaka strhla bundu, postavila sa nad neho a úplne pokojne odvetila: ,,Je čas vrátiť sa do reality." Hodila mu poskladaný papierik do lona a polonahá za sebou zabuchla dvere. Keď nastupovala do výťahu, počula prudký náraz vázy o tvrdý povrch steny. ,,Obyčajná kurva si, presne to si!" jeho zlomený hlas sa strácal v diaľke. Asi ho nepotešilo jej pracovné číslo naškrabané červeným rúžom na zdrape papiera. Keď si pred panelákom zapínala bundu, premýšľala nad úplne iným príbehom. Dievča ležalo vedľa svojho chlapca, ich telá posplietané v dokonalom klišé dýchajúc jeden druhému do tváre. Milovali sa, potichu a nežne, tak ako sa môžu milovať len dvaja blázni zastavujúc moment v čase svojou naivnou predstavou dokonalého šťastia. Nič krehkejšie neexistuje. Nič nestabilnejšie, nič deštruktívnejšie. Niekedy stačí na prasknutie tejto bubliny aj bezvetrie. ,,Sľúb mi, že to už nikdy neurobíš, ak ma miluješ, sľúb mi to." Ticho. Nič iné, len to hlučné ticho mu bolo odpoveďou. Po chvíli premýšľania sa zhlboka nadýchol a povedal: ,,Povedz mi, aké to je, keď tvoje srdce chradne?" Pomaly otvárala dvere klientovi rozopínajúc si jeho bundu pod ktorou nič nemala. ,,Bolí to?"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
