Mali sme si pozrieť Adéle spolu, bola to dohoda. Tešila som sa na to, aj keď mne je vlastne jedno čo spolu robíme. A teraz to pozerám z recesie sama. Z recesie k neznámu, ktoré ponúkaš. Lebo to je jediné čo je od teba isté, že prakticky nič nie je isté. Sme spolu, keď sa tebe chce a ja sa cítim trápne za každú podrbanú smsku navyše. Hovorím si: „Nebola teraz jeho rada? Budem znieť zúfalo.“ Ako malé dieťa. Prebúdzaš vo mne to najlepšie, ale zároveň to aj uhasínaš. „You made me wild then you tied my hands.“ Vyroní sa mi v hlave práve tento kúsok skladby. Dnes pršalo všimol si si? Musel si, lialo ako z krhly. Utekala som pokým som vládala a potom ešte ďalej, vietor mi šľahal do tváre ostré kvapky, v topánkach som mala kaluže hlboké ako pocit prázdna vo vnútri. S čiapkou vo vrecku som odvrátila tvár smelo k oblohe, pramienky vody čo mi stekali z obočia, nosa, po perách a z mokrých prameňov vlasov na plecia boli skoro tak príjemné ako tvoje bozky. V tú chvíľu mi prišli identicky osviežujúce až ma prinútili smiať sa k oblohe. Toto bude môj spôsob nachádzania ťa keď sa tebe nebude chcieť byť so mnou? Uznávam, že nie je najhorší. Ochoriem z neho tak isto ako som chorá z teba. Hrá mi Elliott Smith, pozerám na pramienky ostrihaných z dažďa kučeravých vlasov osvetlených počítačovým svetlom a mám vo vnútri ticho. Bez teba tu často ostáva a ja by som si želala aby si aspoň raz mohol počuť všetko tak vzdialené od ticha keď môj pohľad ostáva v tvojom. Ušiel by si a preto je to všetko naopak. Namiesto toho to končí tu, automaticky naťukané mojimi prstami. Raz ti to všetko pošepnem do ucha. Alebo sa to k tebe dostane keď ti budú tie isté kvapky stekať po tvári. Odhodlanie nie je čo mi chýba, to vieme obaja, inak by sme spolu ani tie chvíľkové krásy neprežívali, jednoducho si musím počkať. Ale ja si na teba počkám, vždy, len tú Adéle si dopozerám sama. Obaja predsa vieme ako by to bolo dopadlo..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
wladi  16. 3. 2014 20:59
vie to byt riadne blbe niekedy tento pocit :/
Napíš svoj komentár