Malý chlapec, áno spoznáva ho. Sedí tam nehybne, nenápadne, no ten spôsob akým hľadí na svoje dlane jej príde blízky. Nevyzerá, že by ju spozoroval, ona však od neho nedokáže odtrhnúť zrak. Cíti, že jeho krehká duša pomaly zhasína. Vie, že ho nepozná, nie bytostne, ale odkiaľ sa potom berie to silné nutkanie urobiť pre neho všetko čo je v jej silách? Spôsob akým pozerá nadol so zvesenou hlavou ju ničí, ako keby niekto vycuciaval celý život z článkov jeho prstov a jediné načo sa zmôže, je byť dušou vyrovnanou, pripravenou. Nevie odhadnúť či to je beznádej alebo nezáujem čo ho k tomu vedie, páľava na pokožke z blížiacej sa katastrofy jej zatieňuje myšlienky. Nie sú to jej vibrácie čo ju ťažia, jasne si uvedomuje, že jej neostáva veľa času. Chce utekať, kričať, plakať, urobiť hocičo aby zaujala jeho pozornosť...no nedokáže to. Napína svaly, namáha hlasivky, beznádejne sa mu snaží poslať telepaticky slová nádeje, vidí ako sa plazia k jeho vnútru, no niečo tomu zabraňuje prejsť, niečo oveľa väčšie než jej odhodlanie. V jej kamennom postoji sa odzrkadľuje jeho bolesť. Nie je schopná urobiť nič, čo by mu mohlo pomôcť. Je len preludom jej fantázie, fantómom jej vlastného ja ničeného osamelosťou, a zároveň tou najsmutnejšou bytosťou akú kedy zazrela. Spleť slov, prosieb v jej hlave, výkrikov človeka na hranici beznádeje, to všetko nahradzuje prázdno. Tiché a nekonečné. Ani nevie ako dlho na neho hľadí, celé telo má stuhnuté, chlad jej oblizuje každý kúsok pokožky. Porazenecky zvesí hlavu a pozrie na svoje ruky. Čím sú podobné jeho nevinnosti? Mohli pomôcť, a zároveň boli bezradné. Život je tak nefér a ona už tú ťarchu nedokáže zniesť. Z hĺbky svojho vnútra cíti chvenie a páľavu, zavrie oči a zrazu ju ovalí uvoľnenie. Cez zatvorené viečka sa jej predierajú slzy a vzlyky otriasajú celým jej telom. Padajú na jemné biele šaty a ona zviecha ich lem. Nemusí dvíhať zrak, vie, že tam už nie je, v podstate ani nikdy nebol. S jej prvou slzou jeho duša zhasla a ona cíti len nekonečné prázdno. Zdvihne hlavu napospas vetru, ktorý odfúkava mokré vlasy z jej tváre, rozpaží ruky, otočí sa a padne do priepasti. Jej posledné myšlienky patria chlapcovi, dobám kedy bol/bola ešte šťastná. A potom už len dno a ten najkrajší pocit- sloboda.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
