Moja cesta má kopec prekážok. Bariér. Snov ktoré si poletujú popri mne a usmievajú sa mi do tváre a kričia splň si ma. Chmúrne myšlienky ktoré pri mne kráčajú a ruka v ruke okolo mňa krúžia viem že keď sa im poddá kľaknem si ako malé dievčatko a rozplačem sa. Už veľmi dlho sa im bránim. Veľmi dlho súperím a snažím sa sústrediť na to že sú okolo mňa len tie sny ale občas zakopnem a padnem na zadok a to ma donúti pozrieť sa zlým myšlienkam do očí a pocítiť bolesť.

Kedy si keď som bola mladšia , a svet bol jednoduchší myslela som si že toto je môj údel. Trpieť , smútiť a žiť v jednom malom svete kde sa strieda láska z nenávisťou a nenávisť vyhráva . Je paradoxom že čím sa viac svet skomplikoval čím viac nabral na obrátkach čím viac ma nútil zamyslieť sa tým menej som si túto vec navrávala. Tým menej som sa zatvárala v izbe a plakala. Keď mi je nanič snažím sa preskočiť podliezť, akokoľvek obísť prekážku len aby som do nej nemusela naraziť. Niekedy to nejdem narazíš udrieš si hlavy, oškrieš kolená a zdá sa ti ako by svet poslal všetko zlé na teba.Vtedy je dôležité nechať emóciam voľný priebeh.

Chce sa ti plakať ? Poplač si .Slzy vyplavujú bolesť zo srdca a majú zvláštnu akoby čarovnú moc.
Chceš si lahnúť a nič nerobiť ? Skús to, zamysli si nad celým svetom a nájdi v ňom niečo prečo sa oplatí žiť.
Občas je človek nahnevaný ... chceš sa hnevať ? Tak sa hnevaj ale uvedom si nikdy tým neublížiš osobe na ktorú si nahnevaný . Ublížiš len sám sebe. Mňa osobne negatívne emócie , skutky , veci strašne ničia. Uberajú mi silu a v minulosti mi strašne ničili zdravie.

Nikdy už nedovolím niekomu aby zničil moje ja ktoré som sa tak dlho snažila dávať dokopy. Nikdy aj keby milujem už nikdy sa nenechám urážať . Nie som namyslená od toho mám strašne ďaleko len som si začala byť vedomá svojej hodnoty. Viem čo chcem. Viem ako chcem aby sa ku mne choval človek s ktorým budem niekedy chodiť. Viem že si ma bude musieť vážiť zato kto som. Kašlať nato ako vyzerám. Dôležitá pre mňa navždy ostane moja vnútorná krása... ktorú mi nikto nezoberie a už vôbec nikto mi ju nezničí . Oto sa postarám

 Blog
Komentuj
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 08:50
daj mi trošku zo svojho odhodlania..fakt by som ho teraz potreboval:/..
 fotka
dadenka  25. 8. 2012 12:13
@tlamik Ver mi ani ja toho odhodlania nemám na rozdávanie ... len občas sa zatnem a poviem si a dosť ... Kopec krát mám ešte také stavy že mi je nanič ... Ale naučila som sa už ako z nich úspešne vycúvať a hodiť niektoré veci za hlavu ... Sú však ľudia pri ktorých sa nikdy nepoučím a vždy sa snažím im veriť ľúbiť ich a pri takých ľudoch je ťažké udržať si toto odhodlanie kedže keď ľúbim som blázon ktorý spraví čokoľvek aby tomu druhému bolo dobre. Preto ta chápem.
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 12:50
@dadenka už to tak dlho nepôjde..pár dní a nastane zmena pravdepodobne..a už neverím že to ostane ako to je..
 fotka
dadenka  25. 8. 2012 13:04
@tlamik vieš prečo je každá zmena v podstate dobrá? Pretože nemám nedovolí nečinne sedieť nedovolí nám sa zastaviť ..núti nás zamyslieť sa a dáva nám šancu aby sme začali odznova možno lepšie.
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 13:38
keď uzavriem jednu kapitolu,otvorí sa druhá?
 fotka
dadenka  25. 8. 2012 13:56
@tlamik asi hej ..a ak aj to nie určite príde niečo nové neboj sa
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 21:21
mám z toho dosť strach..z toho čo príde..
 fotka
zajkousko  26. 8. 2012 00:58
jedine tŕnista cesta vedie k večnosti.........





filip
 fotka
dadenka  26. 8. 2012 14:48
@tlamik to ti verím ... neboj sa aj ja cítim neuveriteľný strach
10 
 fotka
dadenka  26. 8. 2012 14:48
@zajkousko dúfajme že to je pravda...
Napíš svoj komentár