V podstate si nezomrel. Len si moja hlava začala uvedomovať že si preč. Áno, áno trápi ju to. Aj moje srdce. Prisahám, ale nikdy to nevyslovím. V slovách ostane ukrytá akási bolesť. Tiché slzy. Modlittby. Tajomstvá. No čo nevyslovíš neexistuje.

Bol si jediný muž na ktorého som sa mohla v mojom živote spolahnúť v dobrom aj zlom ako sme si to sľúbili. Nie pred oltárom ale v tvojej posteli, v aute, v meste... všade tam kde boli problémy. Všade tam, kde sme prestávali mať vieru že milovať je iba slovo. Všade tam, kde tĺklo moje a tvoje srdce pretože tam bol náš domov.

Dlhé roky, ak sa nemýlil je ich 8, či sme boli alebo neboli spolu v podstate sme tu boli pre seba. Vedela som, že či si na slovensku vo švajčiarsku , kdekoľvek si stále ma nosíš v srdci. Chrániš ma a všetkým ktorí neverili že človek dokáže milovať aj cez tú hŕbu zlého si ukázal prostredník a druhou rukou ukázal na mňa. Tomu je však koniec. Cítim sa trochu strateno lebo zrazu tu nie je nikto kto by ma miloval. Nikto kto by mi vždy za každých okolností ukázal že na život nie som sama a mám sa vždy na koho obrátiť. Takto to však malo byť.

Láska nebola všetko. Pretože milovať človeka ktorý vám ubližuje vás zničí. Už nikdy nechcete milovať. Neveríte že to dokážete. Občas máte pocit že sa to dá. Nemôžete predsa ostať sami. Dá sa postaviť na nohy a pokračovať. Dokázala som to. Idem ďalej. Asi som len príliš zdeptaný optimista no verím že po každej búrke výjde slnko. A toto bolo kurva krupobitie.

Veľmi veľmi často si tým slnkom bol ty. Či tatino dostal rakovinu a ty si ma v noci uniesol na vršatec alebo na vianoce keď som bola osamelá a prišla mi sms že princezná nebude sama... kopec iných situácií v ktorých som ocenila tvoju jedinečnú náruč a možnosť vyplakať sa a že ti môžem všetko povedať.

Milovala som ta, prisahám. Videl si to v mojich očiach. Cítil v mojich dotykoch. Tie nikdy neklamú. Ja už áno. Asi som sa poučila. Občas klamem samú seba občas ostatných že som v poriadku teba že mi na tebe nezáleží.
Záleží a vždy bude. Nikdy sa to nezmení. Len s tebou nedokážem byť. Mať ten pocit v srdci že ti nebudem nikdy veriť. Neodkážem to. Nemilujem ta kvôli tomu pocitu. Ubližuješ mi tvojimi nekontrolovateľnými slovami. Si to proste ty. Človeka nezmeníš,

O pár rokov keď ta stretnem a ty budeš zamilovane hladieť na tvoje deti kúsok zo mňa zomrie. Ten posledný kúsok pre ktorý si ta moje srdce nechce pustiť, Milujem ten pohľad. Ty a dieťa. Tá láska v tvojich tak tvrdých očiach. Nikdy som ju u nikoho takú nevidela, ale snáď ma niekto raz odfotí ako sa dívam na moje deti a zveční v nich tú nekonečnú lásku a nehu. Budeš vynikajúci otec. Taký ten, ktorý má kopec fotiek so svojimi detmi všade po dome a v peňaženke. Tvrdý ale nežný zároveň.

Snáď mi raz odpustíš že nebudem mama tvojich detí a nebudeš mi môcť ležať na bruchu a počúvať tlkot dvoch sŕdc. Príde niekto kto ti to všetko dá a ja ta prosím nebuď už debil. Miluj ju takú akou je a nechci ju zmeniť, Neklam jej. Dívaj sa naňu tým povestným zamilovaným pohľadom v posteli zaliatej slnkom. Nikdy ma pred ňou nespomínaj. Som prvá láska.Chvíľkové splanutie a chabé navždy no ona bude tvoje budúcnosť.

A ja ako som ti raz už sľúbila nikdy si nezoberiem človeka ktorého by som nemilovala. Vždy splním to sľúbim. To vieš.

Teším sa do budúceho života. Snáď sa to do tretice podarí šťena. MTR

 Denník
Komentuj
 fotka
ajus19  14. 4. 2015 22:58
Strasne pekne to je. A uvedomele drzim prsty, nech najdes lepsieho, menej chladnrho a nech sa z toho dostanes co najskor
Napíš svoj komentár