Mal pravdu som tu. Som tu ale iná. A momentálne veľmi zmätená. Stále si kladiem otázky čo bude pre mňa najlepšie ? Aké riešenie je to pravé ? Počúvať svoje inštinkty alebo ostatných. Nechať sa dobrovoľne vylúčiť z toho malého pokryteckého rodinného krúžku preto lebo si spravím po svojom ?
Vyzerá to tak že každý jedinec ktorý má svoju vlastnú hlavu je v tejto spoločnosti považovaný za blázna. A ja som rada bláznom. A milujem tie vyjavené pohľady kedy sa po dlhej dobe opäť posnažím oponovať a s úsmevom poviem " to je moja vec" Na vec ktorá už asi zďaleka nieje len rodinnou či mojou záležitostou.Je to záležitosťou všetkých. Všetci totižto určite vedia lepšie ako sa cítim , či som šťastná , či sa mi páči čo sa deje a čo mám robiť. Prečo by som to mala vedieť ja ? Veď to je len môj život.
A tak si užívam ten môj malý herecký výkon , kedy by som najradšej plakala na zemi a prosila aby ma konečne niekto počúval. Aby niekto bral ohľad na to čo chcem ja. Presne tak ako som to robila po tie mesiace kedy to doma bolo najhoršie a ja som bola nútená byť silná aj keď potajomky som plakala a túžila odísť no vedela som že nemôžem.Neujdem. Postavím sa za ľudí ktorých mám rada aj keby ma zato mali nenávidieť. A mne budú dávať prednášky o tom ako nemám pevnú vôľu ako sa ľahko vzdávam pretože som zistila že študujem niečo čo ma nebaví. Áno myslite si čo chcete. Ohovárajte ma poza môj chrbát.
Kategoricky mi je to jedno. Kto ma pozná vie kto nepozná a utvorí si obraz podľa toho čo mu o mne poviete nech sa páči.
Nemôžem sa však zbaviť toho pocit že musím utiecť . Že by bolo najlepšie odsťahovať sa a osamostatniť.
...keď každé slovo ktoré poviete bude použité proti vám.
... keď každé vyjadrenie citu sa berie ako slabosť.
...keď je nemožné mať sny.
...keď je potrebné vnímať realitu.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár