List No.5

Ahoj,
už dlho som ti nič nepísala. Asi preto že som stále s tebou a keď nie s tebou tak v práci , s rodinou...
Vieš že som sa začala báť ?
Ale nie je to kvôli tebe, neboj sa. Je to kvôli nemu. Pár vetami mi totálne rozhádzal moje myšlienkové pochody a šťastie. To čomu som skalopevne verila sa otriaslo v základoch a začala som rozmýšlať. Preto občas sedím ticho a zamyslene hľadím preč. Pretože milovať znamená dať človeku do rúk nôž ktorý vám môže s ľahkostou motýľa vraziť do srdca a vy už nikdy nebudete rovnakí. Pretože sa mi to už stalo a ja som si zakázala milovať . Zakázala som si plánovať budúcnosť. A ja sedím v tvojom byte v ktorom mám o chvíľku bývať a vnímam to ako moju budúcnosť. Ktorú som za posledné dva roky naplánovanú nemala, a nechcela mať. Bol to môj svet, moje pravidlá moje sny.Môj obrovský múr ktorý ma chránil pred láskou pred kýmkoľvek kto by ma zhodil na kolená. Pretože aj keď sa mi cezeň niekto dostával postavila som ho ešte vyšší a pevnejší a úplne sa izolovala.
A teraz ležím s tebou pod naším paplónom a kupujem spoločné veci. A milujem tvoj spokojný úsmev.
Kam zmizlo to ja ktoré sa bránilo ? Kam som zmizla, silná nezávislá a plná života? Prečo prišla zas tá krehká veriaca spoločným snom a láske ?

Bojím sa. Možno je to normálne a každý komu o tom poviem, mi povie že sú to len obavy a tie zmiznú. Len čo keď sa zľaknem ? Ja nechcem ujsť . Chcem veriť že si tým neublížim, že mi ty neublížiš. Verím ti ale poznám aj tvoje druhé ja ktorému mu by asi bolo ukradnuté keby som odišla.Možno nebolo ale to ja by som nevedela pretože ja by som videla len to ako by si sa choval ku mne.AKo si raz povedal : Nikdy nemôžeš vedieť ako sa niekto cíti . A to ma desí.

Odsťahovať sa od rodičov k mužovi ktorého zjavne ľúbim je asi najväčší prejav lásky aký som kedy k niekomu vyjadrila. Už len to že rozmýšľam o spoločnej budúcnosti , nesmelo ale predsa , niečo znamená.Ak niečomu neverím neurobím to. Ujdem. Naseriem sa. Odujem. Proste skoncujem. A preto potom všetkom ma udivuje že mi srdce poskočí keď je niečo my, keď niečo spolu kúpime , niekde spolu pôjdeme keď niečo spolu plánujeme. Zvláštne, už dlho som to necítila.

Chcem bývať s tebou . Aj keď viem že to nebude ľahké. Veľa vecí predýcham, odignorujem úsmevom a porozmýšľam kým odpičujem. Sľubujem. Len sa snaž o to isté, prosím. Predýchaj moje nálady , odignoruj sprosté reči , porozmýšľaj kým mi niečo škaredé povieš. Pretože ako každá líška som plachá a potrebujem skrotiť...

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu