Vedela že sa na tento svet už nechce dívať. Nechce vidieť ako jej otec skláňa hlavu nad stolíkom a plače. Nechce vidieť viac svoju matku ako sa teší z toho ako mu ubližuje. Nechce viac vidieť ľudí ako ich teší niekomu ubližovať. Nechce sa vidieť že človek ktorý je pre ňu najväčším vzorom prichádza o svoje zdravie o svoj život.Bolí ju vidieť že človek o 35 rokov starší ,muž , jej otec váži len o 10 kg viac ako ona . Že jeho ruky sa nápadne podobajú tým jej . Za iných okolností by ju to potešilo za tých dnešných ju to desí pretože podoba hoc je zrejmá je desivá. Ruky rovnako tenké ako má ona. Obvod pásu ako má ona. Len výškou nápadne vyšší a skopou vrások na jeho úprimnej tvári. Vytráca sa z neho život a ona nech bojuje ako koľvek za jeho šťastie nikdy ten boj nevyhrá. A má pocit že čím viac spolu bojujú tým väčšmi sa jej stráca pre očami. Ešte aj tie oči majú rovnaké. Len keby si to tak mohli vymeniť. Bola silnejšia ako on. Možno nie silnejšia len sa vedela ľudom postaviť. On nie .Žil si svoj život bez akéhokoľvek náznaku vyvolania hádky. No ona jej matka ho ničila a ona sa nato už nemohla dívať.
Tak sa si utrela slzy vyšla z vane a pokúsila sa usmiať. Najskôr len tak do zrkadla akoby herectvo bolo jej koníčkom . Potom si však uvedomila že o tomto je život človeka usmievať sa keď mu je zle len preto aby sa netrápi Ľudia naokolo. Usušila svoje chudé telo jemným uterákom a obliekla si pyžamo. Dodávala si odvahu a chcela vyjsť. Nadýchla sa , prehltla obrovskú guču v jej hrdle a vyšla z kúpeľne.
Postavila sa do kuchyne medzi pár hádajúcich sa ľudí. Vlastne to nebol pár bol to jednotlivec ktorý sa hádal a ten druhý len poslušne počúval.A zrazu pochopila ľudí ktorí sa dajú vyprovokovať aby niekomu jednu tresli. Nechápala otca ako to všetko môže počúvať. Nechápala ako ona môže vymýšlať tak nezmyselné veci a ubližovať mu. Zastala si otca a vysmiala sa matke do tváre. Otec sa potichu aby ho nevidela rozplakal. A ona len odišla z miestnosti sadla si na posteľ a dala dole masku hrdinstva. Rozplakala sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matwejo
4. 10.októbra 2012 22:32
...
Napíš svoj komentár