Nevýhodou mňa je že niekde vo mne hlboko vždy nájdem silu prekonať definitívne rozchody z prvu veľmi dobre. Je to ako nový impulz do života.Niečo pričom si poviem že treba začať na novo lepšie. Vyvarovať sa sa chýb . Zmeniť svoj prístup.
Postupom času tak za pár týždňov si však plne uvedomím čo sa stalo. O čo som prišla. Koľko spomienok mám v hlave a ako moc mám toho človeka rada. Takto sa mi to stalo aj pred asi 5 dňami.Sedela som na lavičke a v mojej hlave plnej myšlienok som zablúdila k nemu. Oči som mala plné sĺz no vzhľadom nato že som bola s detmi som si nemohla dovoliť plakať. Chýbal mi . Neuveriteľne moc som chcela byť pri ňom. V jeho byte. Ležať v jeho objatí... Nič z toho sa už nikdy nestane a po niečom takom by som veľmi rýchlo mala prestať túžiť.
Bol to môj vysnívaný princ . Môj záchranca . Či už ako kamarát alebo frajer. Vždy som ho mala rada. Obdivovala som ho pre jeho zodpovednosť a múdrosť. Obdivovala som ho pre jeho zvlášnosť pre to že nebol ako ostatní. Obdivovala som ho, ako všetko zvládal. Obdivovala som ho pre jeho samého. Ľúbila som jeho pohľady , jeho mimiku jeho smiech , vrásky pri očiach keď sa smial. Jeho ruky na mojom tele , ako mi ležal na bruchu , ako sme sa jašili a robili hlúposti. Ako sme v jeho byte hrali bedminton , ako mi každé ráno robil raňajky. Nedeľné obedy . Večerné víno. Dobré filmy. Smiechy . Hlúposti . Nočný sex. Denný sex. Prechádzky v lese. Driftovanie. Sprchovanie . Rozkladanie a skladanie postele. Môj opitý hrocha. Kvetinky. Čokoláda. Divadlo.
Rekapitulácia môjho života sním ktorý som milovala.
Okamžiky ktoré brali dych. Brali a berú ich aj teraz lebo mi nechutným spôsobom zvierajú hrdlo a uberajú kyslík.Zvierajú srdce a mučia myseľ.
Je načase dať mu moje osobné zbohom ktoré mi pomôže pohnúť sa ďalej a začať žiť bez výčitiek. Ľúbila som a to je hlavné. Nikoho som neklamala ani nesklamala . A presne tak chcem žiť aj naďalej...
Zbohom hroch
Tvoj malý fľakatý lev.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár