Zvykla som si na prehry ale myslela som že túto hru sa mi podarí prehrať s čistým štítom. Bez toho aby som mala bývalého ktorého by bolo prečo nenávidieť, alebo bez toho aby sme si navzájom ublížili.Bez toho pocitu že na tomto svete neexistuje normálny vzťah kde jeden ľúbi druhého a nechce mu ublížiť.
Som v pohode naozaj žijem si ďalej. Ide mi to . Vypĺňam čas najrôznejšími aktivitami stými najrôznejšími ľuďmi. Nekurvím sa ani neriešim chlapov. Hoci včera sa to prevalilo. Už všetci tí ktorí ma volávajú von a na kávy to vedia. Som sama .Áno to je síce pravda ale sama neznamená že nemám s kým byť alebo hneď potrebujem nového chlapa.
Mám veľmi veľký problém sa vyrovnať stým čo sa mi deje teraz v hlave a v srdci. Mám problém spracovať spomienky a zahodiť všetko čo tam bolo doteraz. Mám problém sa odpútať od dvoch chlapov. Bolo by fér do tohto chaosu priviesť ďalšieho muža?
Ale zase hovorím si keď on je dosť hlúpy nato aby odišiel od človek ktorý ho ľubi, prečo by som ja nemala byť taká múdra a nechať ho odísť úplne ?
Snažím sa , mažem čo sa dá. Chcem zabudnúť. Alebo by len stačilo dať do hlavy DELETE a svet by bol zase pekný. Nebol by problém stáť v Tepliciach na parkovisku a obúvať deti do korčúľ. Momentálne je to problém pretože ma napadlo ako mi prvý krát v živote tu od neho prišla sms len tak aby som sa nebála s oznámením kde je. Mala som slzy na krajíčku a chcela už byť doma. Bez týchto hnusných momentov by som bola už celkom v denné hodiny v poriadku. Nočné sú občas dosť zlé ale vždy zaspím od únavy. To že som schudla a nemôžem spávať to je samozrejmosť ktorá , neviem do kedy bude trvať kedže sa už konečne snažím žiť normálne. Zahodila som všetky nádeje. A nepozerám na minulosť ako na šancu budúcnosti.
Poznám tie momenty kedy poznám pravdu ale oni stále klamú.
Poznám ten pocit bezmocnosti ... Poznám aké je to usmievať sa do očí človeka kvôli ktorému sa vám chce plakať a ktorého máte radi.
Poznám pocit poznania a uvedomenie si pravdy...
Poznala som svet taký aký je , a vysnívala som si svet taký aký by mal byť. Ten prvý je reálny ten druhý splniteľný z časti. Bez nádeje a dôvery to však nepôjde.Bez snov tiež nie. Dôležité však je sa na všetko dívať aj z toho reálneho hľadiska. Takže vysnívané a reálne splniteľné. I keď nikdy neviete čo keď ....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Usmej sa