Sadla si na zem a plakala ...

Cez ten prúd nevidela slnko. Všetko sa jej zahmlievalo a čím dlhšie zatvárala a otvárala oči tým viac ju všetko bolelo.
Pocit prázdna. Bolesť.Tu tam či inde. Hrča v hrdle a slzy na krajíčku oka.

V hlave dve veci ako to že jej tak chýba ? A ako to že ju celá jej rodina dokáže len ohovárať a do očí sa tváriť a že sa nič nedeje ? Nádych výdych . Schová sa do kučier a oči pretre mäkkými končekmi jej prstov. Nemá radosť z ničoho . Má chuť odísť. Jednoducho prestať myslieť. Neľúbiť a nemať spomienky. Dlho sa bude vyrovnávať s pocitom straty . V srdci však vie že toto všetko stojí za jeho naozajstné šťastie . Stojí to zato , aby nebola chorá.

Zase plače, dnes len tretí krát. Nátlak z každej strany Nevládze .
Zahodila pre dnes svoje sny a zahalila sa do šiat utkaných zo smútku.
Okolo hlavy omotala šál a do uší si dala štuple .
Nestačí to.
Myslí a myšlienky ju unášajú veľmi zlým smerom .
Na prsiach cíti strach s prímesou beznádeje .
Zavrie oči a vidí čierne vrany sediace na zábradliach nad vodou .
Nazrie cez zábradlie a vidím nekonečnú hĺbku...

Cíti sa ako v básni od jej obľúbeného autora :

Keď sa vrátiš domov,
rozmočíš tieto slová
a budeš sa pýtať neba,
prečo to v živote tak smutne chodí.
Pre úspešnosť kúzla
ma každú minútu prekľaješ,
pokým ja budem sedieť pod mostom
a topiť v rieke naše nenarodené bozky,
hrdúsiť pod slivkou tvoj smiech,
páliť s mesiacom tvoj úsmev,
vraždiť to najkrajšie, čo som kedy od skupáňa sveta dostal...
Po vzore najväčších slabochov budem prosiť vesmír,
nech to všetko čo najrýchlejšie prebolí...
A do hrdla si budem pomaličky zatláčať nôž.
Bude dlhší ako šírka dlane,
len sekunda prítomného okamihu bude bolestivejšia.

Umieram za teba, lebo ťa ľúbim
a preto je to tisíckrát horšie.
Keď budem stáť v pekle na balkóne,
všetko ti zakričím do neba.
Kým si poutieraš líca, pochopíš...
Snáď mi potom odpustíš,
lebo si uvedomíš,
že toto sa udialo kvôli tvojmu dobru.

Prosím ťa, nepíš mi späť,
prečo to robím a ako to bolí.
Ja viem, ako to bolí...
Neexistuje na to slovo,
nevlastní ho žiaden jazyk sveta...
Je to len v nás,
trasúcich sa obaloch bôľu...
Áno, som zloduch,
ktorý ťa miluje každou bunkou.
Miluje ťa.
Milujem ťa.
Milujem...

Som u konca, je čas.
Teraz ma už môžeš v pokoji zabiť.
Aj tak usmrtíš len prázdno,
láska zostane...
Žiaľ, iba tá....

Rozhodne sa plakať len v noci lebo tá zakryje vrásky po prebdetej noci. Rozhodne sa plakať v noci lebo tá zakryje bolesť v jej srdci...

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu