Mám veľa krásnych spomienok na časi minulé i tie ktoré niesu až tak ďaleko od súčastnosti.Myslím na veľa vecí nad ktorými sa pousmejem no niekedy mi je snich smutno.Toľko krásnych vecí a oni sa už nikdy nevrátia...
A tak sa prerývam tým množstvom spomienok a vybaví sa mi minulá nedela...Vršatec...stála som na skale pozerala dole. Bolo to vysokoja osm si uvedomila ako blízko smrti možem byť keby sa ešte viac nakloním alebo sa pošmyknem...uff zaženiem tú myšlienku a rozmýšlam ďalej.A zarzu sa mi v hlave objaví obrázok...skúmam čo by mohol znamenať a kto by nanom mohol byť...Už to vidím...Je tam on..Túli sa ...obíma ma... bozkáva a ten človek vie že ma Lúbi...povie mi to a ja sa mu pozriem do očí vidím je to tak..nemám žiadne pochybnosti...Pri tejto spomienke sa pousmejem no dnes už trocha zváštnnym úsmevom akobysom chcela vrátiť to čo som videla v tých očiach...No ani sa nestačím nadýchnuť a je tu ďalšia spomienka...Valentín...Milujem ťa ...slzy štastia..no s Milujem ťa sa stalo Lúbim ťa a s Lúbim ta neviem či ťa lúbim...a...Už ma nemiluješ... je to tak...niesom mála viem že srdcu nerozkážeš...nemám ti to za zlé to sa predsa s láskou stáva...
Ďalšia spomienka sa mi objavila keď sa pomedzi kvapky pozriem na cestu...Je tam niekto iný ako v spomienke pred tým ale tiež je to človek ktorý ma ´ˇlúbil.Stojíme tam na tej ceste pozerá sa mi do očía vraví že ma ľúbi chýbala som mu a nece ma pustit domov..vraj ešte chvílku ma pri sebe potrebuje,,,ale ja už musím ísť..HH človek ktorý ma ľúbil...ale to už je dosť dávno a preto to umna vyvolá len jemný úsmev...a pokračujem v spomienkach... A o5 je tu človek ktorého ľúbim teraz ja...leto predtým akos me spolu chodili...bol taký zlatý.taksa snažil keď ma chcel...Vidím ho predsebou ako ma drži za ruku a je mi krásne uff roztekám sa ... A tiež sa mi zrazu vynorí spomienka na štvrtok...Slovenčina... ľúbostné listy...zrazu sa začne rozoberať ako by mal fungova´t vzťah...chalan by mal obletovať babu... on by sa mal onu starať a on by jej mal vravieť ti ekrásne slová pri ktorých sa tají dych...hodím trpký úsmev..viem je to pravda...a nato som bola aj zvyknutá..kedysi..vždy to bol chalan čo mne písal tie krásne veci prvý...a teraz? ...zrazu som si uvedomila že mi to chýba,pretože pritom vždy nadobudnem pocit že pre toho človeka niečo znamenám...Pozriem a zarzu prestalo pršať...kvapky ukončili svoju púť a ja som tiež prestala rozýšlať a odchádzam do teplúčka....
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
aaanjelicek
5. 10.októbra 2008 11:49
jeeeej ... krásne,,,, spomienky su tiež veci , pre ktoré je naš život krajši zavedu naas do minulosti k veciam pre nas tak užaasnyym vaau
Napíš svoj komentár