Dieťa , muž , vysoká škola .
Dívala som sa nato malé šidlo ako si poskakuje po záhrade a teší sa. Dívala som sa na sestrenicu ako sa usmieva a hrá sa s malou. Dívala som sa na jej priateľa ktorý sa nápadne podobá na človeka s ktorým som takýto život mala vysnívaný. Nápadne rovnaké telo bez trička, také ktoré vám aj po roku utkvie v pamäti ako telo ktorého máte chuť sa dotýkať. Rovnaké svaly na rukách , rovnako hnedé oči.Zrazu mi bolo ľúto toho že ja tak nežijem . Bolo mi dokonca ľúto tej úžasnej preflámovanej noci s priateľmi. Aj toho že som sa o piatej ráno dostavila na cudzí byt a zobudila sa s opicou. Bolo mi to ľúto pretože som zase raz pocítila tú potrebu stráviť noc s niekým koho ľúbim.
Pocítila som potrebu mužského objatia a prísľubu peknej budúcnosti.
Niekomu patriť.
Cítiť jeho ruky na mojom tele.
Verím. Verím v to že život pôjde presne tak ako má. Že mám čas na všetko to čo chcem. Že život nieje ako prechádzka ružovou záhradou som zistila už dávno. Občas je to temné miesto plné beznádeje. Ale po každej búrke opäť vyjde slnko a svet bude rozžiarený slnečnými lúčami. A tak je to aj v mojom živote ako aj v živote každého z vás. Je dobré si nájsť niečo čo by nás ťahalo k hladine keď sa cítime úplne na dne. Premňa to navždy ostane rodina , priatelia a moje sny.
Každopádne mi bolo ľúto že tak nežijem ja. Nemám rodinu a milujúceho muža . Na dieťa je kopec času ale ten muž mi fakt že chýba. Nemám už chuť zase niekomu veriť a potom sa sklamať , Nemám chuť striedať chlapov. Chcem už len jedného a to na stálo. S hádkami a udobrovaním. S riešením problémov ktoré nastanú.Pretože ak som si niečo v poslednom vzťahu uvedomila tak je to to že nechcem sebca pre ktorého je dôležitý len on sám , nechcem chlapa ktorý pri každom probléme zdrhne, nechcem inteligenta ktorý nevie používať srdce.
A na toto sú dobré nevydarené vzťahy , aby sme si uvedomili čo nechceme , a aby sme sa vyhýbali chýb ktoré sme v tých vzťahoch spravili pri ďalších vzťahoch.
Čas letí neuveriteľnou rýchlosťou a občas nás to všetko núti prehodnotiť to kým sme , s kým sme a čím by sme chceli byť. Som mladá na veľa vecí mám času dosť. Na veľa vecí čakám . Veľa krásnych vecí som už prežila a viem že nikdy nezabudnem. Sú ľudia bez ktorých som si svoj život nevedela predstaviť ale naučila som bez nich žiť. Bolo to jednoduchšie ako na nich zabudnúť aj keď naučiť sa bez nich žiť tiež nebolo ľahké. Ale verím tomu že v živote vždy stretneme ľudí ktorých potrebujeme stretnúť aby sme sa stali tým čím máme byť.
A preto vitajte noví ľudia v mojom živote budem sa snažiť od vás naučiť čo najviac a neublížiť vám...A moje stálice ďakujem za trpezlivosť a lásku ktorú mi dávate.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vreskot000
29. 7.júla 2012 13:13
neboj sa všetko bude, len doveruj Panu Bohu a všetko sa na dobré nakoniec obráti. To čo opisuješ, pociťuje veľmi veľa ľudi. chlapcov, dievčat. každý sa raz popáli, sklame, no netreba strácať odvahu, a ešte sme mladí. nič sa nedeje. Poctivo študuj, alebo pracuj, a modli sa mnoho za svojho buduceho partnera. Kto prosí dostane, možno nie hneď, ale po nejakom čase.
Napíš svoj komentár