Neviem či mám byť šťastná alebo sa mám karhať preto čo robím.
Nechcem riešiť čo bude .
Chcem žiť v prítomnosti.
Chcem ľúbiť a nesklamať sa.
Nechcem byť naivná .
Nechcem veriť ľudom ktorým nemôžem veriť.
Chcem zase cítiť ten pocit keď ľúbim a som ľúbená.
Chcem otvárať oči a vedieť že všetko je dobre.
Chcem otvárať oči bez pocitu zmätenia a neustáleho rozmýšľania otom či to čo robím , ako žijem je dobré .
Chcem aby si ma niekto posadil na stoličku a aby mi povedal čo je dobré , čo urobiť , koho ľúbiť.
Chcem si byť istá vecami čo robím .
Nemožné dúfať , nemožné veriť ...
Prečo je láska tak zložitá? Prečo ľudia sú tak zložití ? Prečo si ľudia navzájom ubližujú a potom strácajú dôveru ? Prečo je dôvera ako pohár že keď sa raz rozbije už ho dokopy nedáte ? Ťažké ľúbiť naplno bez dôvery ...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
lipsy
15. 8.augusta 2012 23:32
presne ako moje pocity
2
prečo? "Chcem ľúbiť a nesklamať sa." - pretože toto je jednoducho nemožné...
3
"Chcem aby si ma niekto posadil na stoličku a aby mi povedal čo je dobré , čo urobiť , koho ľúbiť." - kedy sa stretneme? toto ti vyfukam z hlavy rychlo ... pomoze aj vino,
5
Cim mensie naroky tym mensie skamanie A lubit bez sklamania sa da len ked lubis bez vyhrad. Ked nemas ziadne naroky mozes len dostat a nemozes stratit.
Inak znie to ako hrozna hlupost ale v podstate aj na zaklade budhizmu ide oto vzdat sa vsetkeho aj svojho ega a zostane ti len stastie v dusi.
Nato nemam Skoda
Inak znie to ako hrozna hlupost ale v podstate aj na zaklade budhizmu ide oto vzdat sa vsetkeho aj svojho ega a zostane ti len stastie v dusi.
Nato nemam Skoda
Napíš svoj komentár