Takže keby vedľa mňa nestála moja skvelá kamarátka, tak by mi prišlo zle..čiže vďaka,ale keď sme nastúpili do tej 20tky, ktorá meškala 3 minúty, veď ako inak, a bola celá preplnená ,ako všetky predošlé autobusy, aj tak nám prišlo obom zle..V prvom rade to bolo riedidlom, ktoré sa stáva akýmsi hitom morálne padlých ľudí z istej oblasti. Potom ľudia, ktorí sa nedokážu uhnúť, aby vám nepricvaklo nohu. A šofér, ktorý 100x otvára dvere. Jedna zastávka sa potom zdá ako celá večnosť. No, prežili sme. Samozrejme na lavičke musia sedieť inteligenti, ktorí opäť čumia a robia sa cool...no a keď dorazíte na miesto, tak vás odtiaľ nepekne vyženú so slovami, že ako si dovoľujete vyrušiť nemenovaného pána riaditeľa pri jeho dôležitej práci a že máte prísť zajtra. Čiže..hodinu sa trepete za cieľom a ste "vybavený" za 30 sekúnd..pekné..
A keď nemáte pri sebe svoju hudbu, je to ešte väčšia katastrofa. Musíte sa dívať na ružových skvelých ľudí a podobne. Ale keby len to. Nastúpite do ďalšieho autobusu, kde vedľa vás sedia istí ľudia z L IX-tky...nič príjemné a keď vytiahnete zošit z geografie,tak sa na vás dívajú pohľadom, že uau..oni vedia čítať. No,ale zvykli sme si samozrejme aj na toto. Potom ich vystriedajú takí, čo chodia namiesto do školy,z mesta na stanicu a späť a majú bohatý slovník,asi 20 nespisovných slov.
A keď už by bolo všetko v poriadku, tak musia pristúpiť dvaja spití občania, muž a žena v rovnakom veku, pričom muž tvrdí, že tá žena je jeho matka...No, možno som ich zle odhadla, možno to je pravda, ale to je nepodstatné. Hlavne, že pán spievajúci na celý autobus všetkých presviedča o svojej pravde a každému predstavuje svoju matku. Potom sa spýta, či si jeho údajná matka môže k vám prisadnúť. Bola by trochu diskriminácia povedať, že nie (súdiac jej výzorom), tak poviete, že áno,v pohode..No ale...nemali sme to robiť. Mala som chuť vlepiť tej tetke. Sadne si, dobre, že sa na vás nerozvalí a čumí vám do zošita cez celé plece a niečo vám kecá v podnapitom stave. A jej syn sa celý čas ospravedlňuje..Už ste sa asi doučili..
Je mi ľúto, že musím toto tak vykresľovať, ale dnes to bola realita..aspon v mojich pocitoch...aj tak to musíme trpieť.
Inak, diki Dia, že ťa poznám...to je jediná pozitívna vec momentálne na našej škole. A máš pravdu, že vidno tie rozdiely, ty vieš aké...dovi
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
trialista_misko
10. 9.sept. 2007 22:46
zajimave..take su proste kosice
3
waw....mne sa najviac lubi ta cast s tymi ozranmi a s tou matkou=D..a akoze ja to mam dost podobne v buse....ale nastastie cestujem len 10 minut=P
Napíš svoj komentár