Hoci je ešte leto, napísala som menší umelecký opis jesene. Jeseň mám veľmi rada Vopred upozorňujem, že nie som bohvieaká spisovateľka, takže to prosím berte s rezervou aj prípadné gramatické chyby D Aby som bola objektívna, pár vecí mi tam príde detinské, ale to už nechám na vás ako to bude pôsobiť...

Idem von, obzerám sa nikde nikoho len ja a jesenný podvečer. Celú ma naplňa nostalgiou.
Maliar jesene nenechal nič na náhodu, príroda hrá všetkymi farbami, listy padajú sťa kvapky jarného dažďa, nepočuť vtáčí spev len šum stromov a praskanie lístia pod mojimi nohami.
Hľadím navôkol, holé stromy s pár listami ako najvyššie vrcholky hôr, tráva pokrytá kobercom opadaných listov. Práve sa zotmieva, zatiahnutá obloho sťa kamenný chodník, taká sivá a smutná.
Chladný vietor sa mi pohráva s vlasmi. Zakrádam sa, dôjdem k potoku. Voda v ňom ticho spieva svoju pieseň. Cítim chladivý dych jeho vody. Je mrazivá sťa ľad.
Niečo visí vo vzduchu. Vetrom sa nesie pieseň jesene, ktorá v nás vyvoláva spomienky a pocity nostalgie...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
pawlo  12. 8. 2008 20:10
Celkom príjemné čítanie

Pomaly už i letné počasie mi pripomína jeseň.
2 
fotka
alie  13. 8. 2008 09:29
hmm, pekne pekne ale na jesen este mysliet nehccem... mi to privolava nostalgiu
Napíš svoj komentár