Teraz keď som si myslela, že je to láska- bola to vášeň.
A potom všetkom čase keď som bola zas chvílu s tebou v jednom časopriestore pochopila som, ako strašne mi chýbaš.
Chýba mi tvoj tón hlasu, keď sme sa zhovárali.
Chýbajú mi tie odpisy, len tak, ako sme mali vo zvyku.
Chýbajú mi tvoje bozky, dotyky...
Mala som ťa rada, ľúbila ťa, a čo horšie, aj teraz je to tak...
Ale utekaj si preč, za tou, ktorá ťa neľúbi a ľúbiť nebude...nezmením to.
Si svoj, nemôžeš ma teraz ani cítiť, a to je to, čo ma sere.
Nie to, že ťa nemôžem mať. To, že so mnou nevieš koexistovať. A neviem prečo. Neviem prečo to došlo až sem. Že ma považuješ za obyčajnú štetku, utáranú puberťáčku... ostaň si v tom...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár