Na kraji strmého zrázu stála osoba odetá v tmavom plášti s kapucou. Z tej diaľky nebolo možné rozoznať či je to žena alebo muž. Pomaly čistinkou prichádzala biela vlčica. Ako to osoba zbadala čupla si k zemi a počkala kým ku nej príde. Vlčica zrýchlila krok, akoby sa na toto stretnutie už veľmi dlho tešila. Osoba si dala dole kapucu, pod ktorou sa ukrývali dlhé, zlaté vlasy a do noci žiarili dve jasné bodky- oči ženy. Sklonila hlavu ešte kúsok bližšie k vlkovi a pošepla mu niečo v starej reči, ktorá by naháňala zimomriavky každému, kto by ju mohol počuť.
Elizabeth sedela za stolíkom a potichu sa hrala s drôtmi, z ktorých pod jej rukami vznikal náramok. Potichu k nej zozadu pristúpil jej manžel, objal ju okolo pása a dal jej bozk na krk. "Elis nemyslíš že by na dnes už toho drôtovania stačilo? Máš už pľuzgiere na rukách" "Filip," povedala zamyslene ako by si ani neuvedomovala že tu niekto je."Nemôžeš ma takto prepadnúť, skoro som umrela od ľaku." "Naozaj? Ani s tebou nehlo, nevšimol som si že by si sa ty niekedy niečoho zľakla",povedal s úsmevom. "No to teraz nie je podstatné. Prídem za tebou. Tento náramok musím dokončiť. Môžeš sa zatiaľ osprchovať" "No do sprchy som mal ísť v pláne s tebou",povedal s úškrnom a ako odchádzal provokatívne točil zadkom. Elizabeth sa s úsmevom vrátila späť ku svojej práci ktorú mala hotovú ani nie za 10 minút.
Keď prišla do izby našla svojho kasanovu ležať na posteli úplne zmoreného a spiaceho. Uvažovala že ho zobudí, ale nakoniec si to rozmyslela a potichu vkĺzla do postele vedľa neho a oboch zakryla. Pozerala do stropu a uvedomila si že nezhasla. Pozrela na muža ležiaceho vedľa nej a keď sa uistila že naozaj spí pozrela na vypínač, ten šťukol a v izbe nastala tma a hlboké ticho prerušované len pravideľným hlasným dýchaním muža po jej boku.
Ležala potichu a rozmýšľala. Poznajú sa už toľké roky. Priateľmi boli rok a pol kým sa vzali a teraz už tomu budú skoro dva roky čo sú svoji. A ona mu nikdy za ten čas nebola schopná veriť, nebola schopná mu povedať o svojich tajomstvách, o tom všetkom čo skutočne robí keď si jej muž a deti myslia že je pracuje ako redaktorka v miestnych novinách.
Ubíjalo ju to, bála si priznať že za tým je viac vlastné sebectvo a nedôvera ako túžba ochrániť rodinu, bola už raz taká, hoc stála na strane dobra, nebola ideálnou. To ona bola hlavou rodiny, ona bola tá čo všetko viedla, bola manipulatívna a vždy muselo byť po jej. Nepoznala človeka ktorý by sa s ňou vedel hádať, nestalo sa jej že by ju niekedy niekto neposlúchol, alebo nespravil niečo čo chcela.
Boly to jej dary, o ktorých vedelo len pár tvorov a samozrejme ona. Vedela svojou vôľou prinútiť predmety, zvieratá no i ľudí aby spravili to čo chcela ona. Nebol nikto kto by sa jej vedel postaviť. Sama dodnes nechápala prečo je tá dobrá. Prečo toto všetko nevyužíva len v svoj prospech. Prečo pomáha ľuďom? Veď toľký jej ublížili, ranili ju...
No vedela, že sú silnejšie sily než tie jej, ktoré ju nútia pomáhať ľuďom, ktoré ju preurčili tomu, čo teraz robí.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár