Vyhnali ma ako niekoho cudzieho, ako každého iného votrelca, spravili to bezcitne a chladne akoby ma ani nikdy nepoznali a spravila to tá, ktorú som najviac milovala, tá, ktorú by som mohla nazvať druhou matkou. Rany sa zahoja avšak ostanú jazvy, ktoré mi budú naveky pripomínať včerajšiu noc, keď ste ma nadobro opustili priatelia moji.
Teraz mi pred očami prebiehajú všetky tie krásne príbehy, ktoré som s vami zažila. Stále vidím vaše láskavé a ochranné pohľady vo hviezdach, cítim váš dych v záchveve vetra, počujem vaše kroky v šumení lístia, cítim vaše slzy v kvapkách dažďa a mám chuť kričať vaše mená z toho najvyššieho kopca a pochovať vás tak v mojom srdci...No viem, že to nikdy nebude možné. Že sa nikdy nezarastie tá diera po vás moji milovaní...
Tak teda s bohmi ostávajte a nech sa vám dobre darí! Nájdite priateľa, ktorý vás bude chrániť tak, ako som vás chránila ja, dňom i nocou, celým svojim telom, celou svojou dušou...ak by mohla, po líci by mi stekala slza, ale vy, priatelia moji, ste ma naučili byť silnou a neobzerať sa dozadu, tak s vašou školou poviem snáď len zbohom...

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
domusqa  15. 9. 2008 12:58
peknee
Napíš svoj komentár