Zalial ich opar ľadovej ťažoby.
Búrlivé srdce, zväča burcujúce ohnivé kráľovny.
Stalo sa chladným. Na chvíľu.

Na skalnatých plesách, dnes ľadové ostrie noža.
Brúsi sťa diamant. Odrazom mrazivého slnka.
A nezahreje žiaden život.

Prizerá sa. Vidím jeho zahanbené lúče.
Viem, že nie je jeho vinou....
Neschopná odmietnuť. Chlad privádza pocit.

A čierna žiara obíjma štíty zahalené tiahou.
Tak silné ako samý svet.
Nie je to večné a to je nádej.

Neoblomná sila, čo prežila pády.
Skúšať a vstať na vlastné.
Ako bájny kvet, svoje vône chráni.

Nastala zima.
A všetko stíchlo.
Nepočuť tón, či tlkot srdca.
A mohutné štíty a rozľahlé stráne Tatier opäť zaspali.
No príde Jar a ožijú najkrajšie bralá. Ožije štebot vtákov,
K životu sa prebudia hory... Hory, ktoré milujem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár