Darkkizz
22. 10.októbra 2010 21:03
Lebo človek nezomrie keď ho zrazí auto, alebo keď dostane rakovinu. Človek je mŕtvy vo chvíli, keď upadne do zabudnutia!
Aj ja mám z niečoho strach. Je toho viac.
No jednej veci sa desím najviac...
Strach sa mení od mala, podľa priorít.
Ako malé dievčatko som sa strašne bála mojej pani doktorky a doktorov vôbec.
Nie je to nič neobvyklé. Skoro každé druhé dieťa sa bojí bielich plášťov...
Bála som sa, keď ma mama nechala v škôlke, bála som sa čo bude robiť náš pes, kým nie sme doma...
Boli to úplné banality, pre mňa toho času hrozne dôležité...
A tak ako každý, aj ja ako som rástla, moje "strachy" sa menili..
Prišla škola a ja som sa bála známok, predmetov a tak.
Vekom to boli prvé vzťahy z ktorých som mala strach. Vždy sa niečo našlo.
Aj dnes sa niečoho bojím...
Stereotypu napríklad. Väčšinou čo sa týka vzťahov. Desí ma, že nastane bod keď bude všetko
povedané a urobené. Keď nezostane nič, čo by som mohla ponúknuť. Keď to raz zostane
stáť. Je to pre mňa hrozná predstava, ale viem že to príde. Pretože toto je normálna
súčasť života.
Možno to bude v niečom aj krásne. Možno to bude mať to svoje "čaro".
Staroba. Tej sa bojím. Nijako sa tomu nedá zabrániť a vonkoncom by som nijakou cestou
nešla proti prírode, no otvorene poviem že bojím starnutia.
Vrások. Spadnutých viečok. Straty dokonale pevného tela a šedivých vlasov. A ruka v ruke
so starobou, sa bojím aj samoty. Lebo tá akosi prichádza s ňou.
Nechcem žiť príliš dlho. Nechcem sa dožiť stovky. Načo? Ak každý koho milujem tu už
nebude? Nechcem zostať sama.
Ale staroba má takisto svoje čaro a myslím že dosť veľké. Predstavujem si ju idylicky,
no viem že nesmiem žiť niekde hore v oblakoch, ale tu na zemi.
Ale i cez to dúfam, že svoju starobu si prežijem pekne.
A tá vec ktorej sa bojím najviac? Čo to je?
ZABUDNUTIE.
Nie skleróza. Nie zabúdanie ale zabudnutie.
Zabudnutie na mňa, na moju existenciu. Doba, keď moje meno bude znamenať jednu veľkú
neznámu. Keď ma nebudú poznať a keď na mňa zabudnú.
Keď pre ľudí prestanem existovať.
Lebo človek nezomrie keď ho zrazí auto, alebo keď dostane rakovinu. Človek je mŕtvy
vo chvíli, keď upadne do zabudnutia!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
nena52
22. 10.októbra 2010 21:10
...pravdivé.. ale tej rakoviny bolo v posledných dňoch už dosť nemyslíš?
2
radosť čítať takúto úvahu veľmi pekné... najmä tie posledné vety sa mi páčili... máš úplnú pravdu.
človek môže žiť aj po smrti, ak žije v srdciach a v mysli druhých, zomiera až vtedy, keď po ňom ostane iba prach a tieň a nikto si už naňho nespomenie...
človek môže žiť aj po smrti, ak žije v srdciach a v mysli druhých, zomiera až vtedy, keď po ňom ostane iba prach a tieň a nikto si už naňho nespomenie...
3
"Lebo človek nezomrie keď ho zrazí auto, alebo keď dostane rakovinu. Človek je mŕtvy vo chvíli, keď upadne do zabudnutia!"
....perfektné
....perfektné
5
si stara... precitaj co si napisala coho sa bojis... to su problemy dospelych ludi..co padaju do toho "zatratenia".. vidia uz len cisla..
a prave naopak.. deti vidia detaily.. vidia veci, co dospeli zavrhnu..
kedy sa vtahy dostanu na vrchol? ked ludia spolu spia? nic viac uz nedokazu? tak sa rozidu, so slovami ze si nie su sudeni... a hladaju niekde inde nieco co ich nadchne? (neplati to vzdy, su vynimky, ale povacsine je to tak..)
zi pre druhych a ludia si ta budu pamatat..
bud ina, ako vacsina ludi.. sveta... uz len tym budes kusok dalej k inakosti.. vynimocnosti.. zaujatosti zo strany ludi..
netreba sa nicoho bat.. treba si zvazit skutocnosti, mozne dosledky... a ak si pri tom vedome/nevedome neublizis.. chod do toho...
snivaj svoje sny a snaz sa ich zit...
tym ze sa o nieco snazis, tym aj nieco dokazes.. ked nieco dokazes.. si nieco viac... veci k tebe nepridu same do izby k pc..
ved aj tak... kazdy sam je strojcom svojho stastia v zivote..
peace!
a prave naopak.. deti vidia detaily.. vidia veci, co dospeli zavrhnu..
kedy sa vtahy dostanu na vrchol? ked ludia spolu spia? nic viac uz nedokazu? tak sa rozidu, so slovami ze si nie su sudeni... a hladaju niekde inde nieco co ich nadchne? (neplati to vzdy, su vynimky, ale povacsine je to tak..)
zi pre druhych a ludia si ta budu pamatat..
bud ina, ako vacsina ludi.. sveta... uz len tym budes kusok dalej k inakosti.. vynimocnosti.. zaujatosti zo strany ludi..
netreba sa nicoho bat.. treba si zvazit skutocnosti, mozne dosledky... a ak si pri tom vedome/nevedome neublizis.. chod do toho...
snivaj svoje sny a snaz sa ich zit...
tym ze sa o nieco snazis, tym aj nieco dokazes.. ked nieco dokazes.. si nieco viac... veci k tebe nepridu same do izby k pc..
ved aj tak... kazdy sam je strojcom svojho stastia v zivote..
peace!
6
toho zabudnutia sa bojim aj ja preto chcem spravit nieco cim by som sa zapisal, ale nie do citaniek, aby na mna deti nadavali ze sa musia ucit, chcem byt pre niekoho vzorom a myslim ze mi bude kludne stacit ze to budu moje deti, vnucence, pravnucence a tak dalej...
Napíš svoj komentár