drzá. Lebo ja som mamine zlaté dievčatko, pokiaľ ju nenaseriem. Pokiaľ sa teda nepohádame kvôli jej "úžasnej" kamarátke.
Tak teda... zoznámili sa cezo mňa a jej dcéru, keď sme boli ešte "Najlepšie kamošky". Od vtedy sú jak siamské vajcia.
S Dominikou sme si celkom rozumeli ale niekedy sa v nej tá zdedená debilná povaha nezaprela. Teraz už úplne.
Aká matka, taká Katka.
A keďže moja matka si dá s radosťou srať na hlavu, tak sa to tu aj tak robí. Pretože slovo nemenovanej je sväté.
A ja? Ja som papuľnaté, nevychované, drzé a namyslené decko. Som tak namyslená, že je čudné, že so mnou nejaký chlap
dokáže vydržať. (To bude tým, že s jej dcérou ešte nikto nevydržal dlhšie ako dva týždne).
V podstate už som bola hocičo, naposledy aj zlatokopka. To som sa len zasmiala. Ja úplne. Som presne z tých. Piča!
A moja mama? Nič! Ticho! Kuká do zeme, jak keby sa jej to netýkalo. To ešte aj môj foter, s ktorým mám kritickú komunikáciu
sa ma zastal viac ako ona. Ona na ňu vie nadávať iba vtedy, keď zavrie dvere. Bože to je faloš! Nenávidím to!
A viete prečo? Lebo je zbabelá a bojí sa, že stratí jedinú kamarátku čo tu má. Teda, ak sa to kamarátkou nazvať dá.
Ak by to bolo naopak a moja mama by na jej dcéru povedala nejaké krivé slovo, tak to by len bola vojna. Pretože Dominike treba
už len svätožiaru nad hlavu a je úplný obraz dokonalosti.
Haha... zasmejme sa. Jediné čo musím uznať, že jej skutočne ide.. tak ojebovať matku. Tá je natoľko sprostá, že jej všetko uverí.
Pri tej mojej by si neškrtla.
Ale fajn, zmierme sa s tým, že Domka je svätúšik a ja ... no ja ako inak drzá a namyslená zlatokopka Dosť na zasmiatie.
Dosť by ma zaujímalo, odkiaľ berie tieto výplody fantázie....
No raz sa stala vec...! Bolo to koncom augusta, keď som prišla od doktora a moja matka mi urobila peknú hanbu. Pretože znova raz
nepočula čo som jej do telefónu povedala.
Dostala som také nervy že som začala vrieskať. A ako inak, kto bol u nás? Nemusíme už ani hádať...
Myslím, že keď som nedostala infarkt vtedy, tak už asi nikdy.
No a nakoniec sa musela pripojiť aj nemenovaná. Začala po mne ziapať horšie ako vlastná matka. Že ako sa to správam, že som
drzý sopliak, že sa mám spamätať.... až kým...
Až kým dvere neotvoril môj otec, nezdrapil ju za rameno a vyhodil von. Moja mama ostala ako obarená a ja som sa tak smiala,
že ma musela počuť aj suseda. Konečne sa jej niekto zbavil.
Na druhý deň som odchádzala do BA, takže neviem čo bolo ďalšie štyri dni, ale keď som prišla domov, dlho o nej nebolo počuť.
No ale... dlho to tak neostalo a raz sa zase nasáčkovala. Ja som povedala! že keď tu príde ona, ja odchádzam. Tak v momente keď prekročila
prah dverí, som sa obliekla a šla von.
Najúžasnejšie sú tie jej reči, aká je Dominika úžasná, ako si užíva život, ako chodí na diskotéky, ako chodí ráno domov, ako ..........
No a ja som presný opak. To je naozaj odsúdenia hodné.
Že mám priateľa, s ktorým to myslím vážne a milujem ho. Že sa do rána neožieram a nešukám s hocikým, kto príde do rany, ale radšej
idem niekam na kávu, alebo si niečo čítam.
A som na to hrdá.
No a toto je iba trápny výlev toho hnevu. A nič viac ani nič menej.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
emulienkaa
20. 11.novembra 2010 13:44
ženy raz dospejú do štádia, kedy je proste všetko zlé :/
2
to ona fakt obdivuje svoje decko na to ze chodieva na diskoteky a vrati sa az rano a vyspi sa tam s neviem kym?
Napíš svoj komentár